Jakobíni pod Tatrami

V auguste roku Pána 1790 sa v Iliašovciach na Spiši objavil leták, ktorý si sedliaci dávali opisovať a šírili po okolí. Obsahoval aj takéto verše: "V pivnici a majere, v sypancu a v stodole/ čo najdzeme zaberme, panske dvory rozburme/ luky, lesy a role, šecko neh je sedlacke/ neh zemanstvo zahyne, nech grofstvo zahyne/ neh poddanstvo prestane, neh sloboda nastane."

03.07.2019 18:00
debata

V Tekovskej, Hontianskej, Gemerskej a ďalších stoliciach sa neskôr našli letáky nielen s výzvami na povstanie, ale aj s určením dní, keď treba zatknúť zemepánov, zhabať im zbrane a cennosti.

Idey Francúzskej revolúcie sa dostávali na Horné Uhry obývané Slovákmi, rôznymi cestami. Medzi prvých „informátorov“ patrili cechoví tovariši, ktorí sa potĺkali Európou s novinami v batohoch, a vojaci vracajúci sa z Porýnia či francúzskeho zajatia. Inteligencia v Pressburgu sa stretávala v slobodomurárskych lóžach a čitateľských kluboch, kde sa analyzovali Robespierrove prejavy. Slovenský preklad Marseillaisy, ktorý zhabala polícia pri razii v roku 1794 (,,Povstaň národe preudatní, ber meč hubíci do ruky…"), bol jedným z prvých na svete. Myšlienky o rovnosti a spravodlivosti hlásali aj katolícki a evanjelickí duchovní, hoci im jakobínsky ateizmus naháňal strach. Na severné stolice malo vplyv Kósciuszkovo povstanie v Poľsku, ovplyvnené Francúzskou revolúciou. Do tohto kvasu určite pridávali droždie aj agenti riadení z Paríža: po poprave Ľudovíta XVI. a nenávidenej Rakúšanky Márie Antoinetty bola nevyhnutnosť budúcej vojny s Viedňou zrejmá. A potom vraj zaspaté Horné Uhry! Naopak – ako na základe archívov preukazuje historik prof. Šimončič, dobové Slovensko reagovalo rýchlo a prudko na revolučné idey.

Slovenská republika, ktorej mladá štátnosť sa datuje od roku 1993, nedisponuje takou základňou historických kontaktov s európskymi suverénmi, z akej môžu čerpať hoci Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, ale aj Česko. Áno, máme istý komplex nedokrvenej bilaterálnej minulosti a pocit, že sme v tomto oproti susedom znevýhodnení. Slovenské dejiny sú viac o sedliakoch ako o panovníkoch, ale to im nič neuberá na medzinárodnej hodnote. Keby sme lepšie poznali našu vlastnú minulosť, azda by nám odkryli aj ďalšie styčné plochy s inými krajinami, také potrebné pre lepšie pochopenie sa. Do seba zahľadený Západ často zabúda, že bez strednej Európy by bol neúplný. Naša ekonomická, bezpečnostná a spoločenská previazanosť so Západom nie je nedávnym voluntaristickým výmyslom euroatlantistov, ale výsledkom stáročných dejín.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #Európa #Veľká francúzska revolúcia