Ešte ďalej zašla kapitánka lode Sea-Watch 3 Carola Racketeová, ktorá lídrov EÚ vyzvala, aby Európa prijala pol milióna ľudí, ktorí v Líbyi živoria v utečeneckých táboroch.
Jednoducho Nemecko sa opäť rozhodlo páchať dobro za každú cenu… Tí, čo sú presvedčení, že konajú dobro, majú pocit, že majú absolútnu morálnu prevahu nad tými, ktorí ich kroky spochybňujú. To je základná línia sporu medzi Nemeckom a zvyškom Európy. Stelesnením tejto nemeckej morálnej nadradenosti sa stala práve Racketeová, ktorá sa napriek zákazu rozhodla s loďou plnou utečencov vplávať do talianskeho prístavu na ostrove Lampedusa.
Nemecko a predovšetkým európska ľavica má novú ikonu – 31-ročná kapitánka sa razom ocitla na obálke magazínu Spiegel s titulkom Captain Europe – čo je zjavná narážka na komiksového hrdinu Captain America, ktorý bojoval proti fašistom. Namieste je preto otázka: Tí, čo s takýmto postojom nesúhlasia, sú fašisti? Európsky progresívno-liberálny establišment si to možno ani neuvedomuje, ale podsúvaním takýchto obvinení len prehlbuje deliacu čiaru medzi oboma tábormi. Je trestuhodné, ako sa s týmto označením narába a ako sa nálepkujú ľudia. Nesúhlasíš so mnou? Tak si fašista!
Európa by už mala prestať rozprávať o Marshallovom pláne pre Afriku a začať konať. No premiestniť celú Afriku na starý kontinent je nezmysel.
Pritom nik z odporcov jej konania nehovorí, že nemáme pomáhať ľuďom topiacim sa v mori. Keď sa však niekto rozhodne, že nebude rešpektovať zákony a zoberie spravodlivosť do vlastných rúk (a to Racketeová urobila, lebo vedela, že talianska vláda jej vjazd do žiadneho svojho prístavu nepovolí), tam sa končí vláda zákona a začína sa anarchia, ktorá môže vyústiť až do tyranie.
Nik nemôže Taliansku uprieť, že sa nepostaralo o 13 utečencov, ktorí potrebovali lekársku starostlivosť. Ak by však Racketeovej išlo skutočne o záchranu ľudských životov, nemusela s loďou krúžiť po mori až do vyčerpania zásob, ale mala ich odviezť do najbližšieho bezpečného prístavu. Hoci môžeme donekonečna diskutovať o tom, čo je a čo nie je bezpečný prístav – Tunisko, kam prúdia davy európskych turistov, azda za bezpečnú krajinu považovať možno.
Racketeová je však presvedčená, že Európa má pre svoju koloniálnu minulosť historickú zodpovednosť voči Afrike. Je zaujímavé, že kým v prípade nespokojných občanov sa z tábora aktivistov pravidelne ozýva „Politici nemôžu za vaše pobabrané životy!“, v prípade utečencov tvrdia pravý opak: „Európa môže za vaše pobabrané životy, a preto vás musíme všetkých prijať!“
Nie. Nemusíme a ani nemôžeme. Európa by však už konečne mala prestať rozprávať o Marshallovom pláne pre Afriku a začať konať. No premiestniť celú Afriku na starý kontinent je nezmysel.