Premena je to síce pomalá, ale čo majú v Progresívnom Slovensku robiť, keď prišli o Filka, Štefunka a na výber im toho už veľa neostalo? Prezentovať sa v tandeme s Miroslavom Beblavým ako budúci premiér a minister financií je však uponáhľané.
Jedna vec sú totiž predstavy o tom, čím chcem byť, keď vyrastiem, a druhá, či na to aj mám. Štátnik by totiž mal v prvom rade vedieť vystupovať, vyjadrovať sa, a formulovať svoje myšlienky. Spôsob, akým na tlačovke prezentovali spoločnú koalíciu, pôsobil skôr dojmom, akoby hovorili o zhode v partnerskom horoskope, v ktorom si dynamický Baran sadol s vytrvalosťou Býka, a nie o programových prioritách.
Viesť republiku je čosi iné ako viesť študentskú firmu, kde jeden spolužiak vyberá vstupné z majálesu a druhý hrá v kapele. Na to nestačia len vágne slová o posúvaní krajiny. Slovensko nie je tetris, v ktorom sa pre zisk bodov stačí vopchať do stredového priestoru, pretože je ľavý kvadrát zablokovaný. Môže sa tiež stať, že im voliči vystresovaní ešte z predchádzajúcich „reforiem“ utečú ako zajace skôr, ako budú môcť realizovať ďalšie.
Je však možné, že to napriek všetkému dajú. Veď ako sa ukázalo, sme v situácii, keď heslá „Dosť bolo Fica“ a „Chceme zmenu“ môžu stačiť na výhru, aj keby mala alternatívou byť napríklad Erika Jurinová či istý Marian Kotleba. Trubanovi s Beblavým tak stačí iba na chvíľu stiahnuť egá ako bruchá pri fotení, aby si voliči prestali myslieť, že im ide zase len o seba.