Kočner, toho času vo väzbe, ktorej dôvody zahŕňajú okrem obvinení z podvodov i obvinenie z objednávky vraždy, bude vypočutý najskôr v septembri priamo v Justičnom paláci. Jeho osobná účasť môže byť totiž vraj spojená s bližšie nešpecifikovanými rizikami. Nešpecifikovanými napríklad v tom zmysle, že nie je jasné, či nejaké riziko hrozí Kočnerovi, alebo od Kočnera.
Peter Tóth zasa neprišiel ako svedok na pojednávanie preto, lebo sa skrýva. To mu, pravda, nezabránilo zverejniť svoju verziu cez internet. No ak mohla byť kauza zmeniek za 70 miliónov, v ktorej figuruje bývalý mediálny a politický potentát spolu s postavou sivej zóny na pomedzí otázneho podnikania a čistého zločinu, súdnou drámou, Tóthov príspevok má ambíciu prekvalifikovať ju na žáner politického trilera.
Ak Tóth hovorí pravdu o tom, že je obeťou protizákonného šikanovania zo strany tajnej služby SIS a príslušníkov či funkcionárov Policajného zboru, ktorým sekundujú príčinlivé médiá, bol by to škandál vo svojich dôsledkoch možno ešte väčší ako samotné zmenky, vo veci ktorých mal prísť v stredu vypovedať pred súd. Ak pravdu nehovorí, buď je to preto, že maslo na jeho hlave je ešte väčšie, ako sa zdá, alebo preto, lebo mútením vody sleduje dačo iné.
Nie je vecou sprisahania, že Peter Tóth má čo povedať k zmenkám i k vražde novinára a jeho snúbenice – i keď len ako svedok.
Tóthov hlavný problém je ľahko opísateľný. Keďže ako exsiskár sa v nedávnej minulosti podieľal na sledovaní novinárov na objednávku a za peniaze Kočnera, len máloktorý žurnalista bude strácať čas a energiu úvahami v jeho prospech. No a keďže i mnohé iné jeho výstupy síce mali šťavu, lenže trpeli chybou typickou pre výrobky „tajných“ či sťaby tajných – ich autor očividne nehral s otvorenými kartami – čas a energiu na skúmanie jeho tvrdení nebudú strácať ani mnohí iní ľudia. Áno, náš verejný priestor je zanešvárený viac či menej sofistikovanými hrami rôznych politikov a podnikateľov, o kvalite či nekvalite tajnej služby verejnosť prakticky nevie nič a o profesionálnej úrovni nášho mediálneho prostredia by sa dali písať dizertačné práce.
Na podkopávaní svojej dôveryhodnosti však pracoval bývalý novinár a bývalý dôstojník tajnej služby predovšetkým sám. Navyše nie je vecou žiadneho sprisahania, že práve on osobne má čo povedať k zmenkám i k vražde novinára a jeho snúbenice – i keď len ako svedok. Na druhej strane, ak je problémom Tótha dôveryhodnosť, naším problémom je to, že i nedôveryhodná postava môže v niečom hovoriť pravdu. Triler či fraška? Na správne určenie žánru si ešte počkáme.