Doterajšia koalícia ide cestou zvyšovania penzií, podpory práce cez dane, odvody a dávky, investícií do infraštruktúry z eurofondov a cestou adresnosti dávok.
Čo by priniesla alternatíva k súčasnej vláde? Predstavy opozičných strán prichádzajú útržkovito a veľmi hmlisto a je otázne, čo by si každá zo strán budúcej sedemkoalície dokázala presadiť. Nápad, ktorý vzbudil pozornosť, je takzvaný sabatikal z dielne Progresívneho Slovenska. Jeho podstata spočíva v tom, že by si zamestnanci mohli zobrať po desiatich rokoch v práci polročné až ročné voľno a o to neskôr by v budúcnosti išli do dôchodku. Počas voľna by dostávali 50 až 70 percent svojho čistého príjmu. Sociálna poisťovňa by ich teda určitým spôsobom úverovala. Správa ohúrila internetové fóra. Čakajú ľudia zmenu v politike a nejakú zásadnú reformu, ktorá prinesie zase niečo akože zadarmo? Alebo na prvý pohľad vyzerá návrh čudne?
To, čo tradičné strany drží nad vodou, však musí byť kvalitný ekonomický program. Zo šarvátok sa ľudia nenajedia.
Predovšetkým sabatikal v skutočnosti ani nie je nič príliš nové pod slnkom. Veď už teraz funguje dávka v nezamestnanosti, aj keď nemá tajuplný marketingový názov. Ak roky pracujete a prídete o prácu, máte nárok poberať pol roka dávku v nezamestnanosti. Pri plate 750 eur v čistom vám môže po strate práce cez dávku ďalšieho pol roka prísť na účet v priemere mesačne 500 eur. Sabatikal by teda bol iba určitou obmenou, keď človek o prácu nepríde, zoberie si rok platené voľno. Vytvorí sa tým diera v Sociálnej poisťovni a ľudia prídu o návyky pracovať, alebo to skúsia niekde v zahraničí. Nápad hodný medaily za populizmus.
So sabatikalom prišli progresívci deň nato, ako sa prevalilo, že ich líder Michal Truban v minulosti drogoval. Ukázalo sa, že opakovane bral drogy, mal po nich stavy úzkosti, takzvané bad tripy. Takéto stavy nemajú ľudia, ktorí sem-tam v mladosti vyskúšali marihuanu. Truban sa k drogám vo videu priznal študentom v čase, keď netušil, že pôjde do politiky. Načo sa však potom do nej hrnie? Nálepky užívateľa drog sa vzhľadom na nespochybniteľné fakty už nikdy nezbaví a preto nemôže byť morálnou autoritou. Aj keď to bola minulosť, bude nepriamo propagovať neprijateľný životný štýl.
Na druhej strane politického ringu sa však tiež črtajú diskvalifikácie. O mafiánskom štáte sa zatiaľ v súvislosti s Kočnerovými nahrávkami hovoriť nedá, ale vplyvní pochybní podnikatelia zjavne majú blízko ku koalícii. Bolo to tak doteraz za každej vlády a tohto nechutnej tradície sa treba zbaviť. Dôležité je, aby platilo „padni, komu padni“ a pri nezákonnom konaní pykal každý, bez ohľadu na politické zafarbenie.
To, čo tradičné strany drží nad vodou, však musí byť kvalitný ekonomický program. Zo šarvátok sa ľudia nenajedia a antisystémové populistické strany z nich môžu ešte viac vyťažiť.