Ako inak, všetky deklarujú, že idú zmeniť Slovensko, Európsku úniu, ba i celý svet. Zdá sa, že prvý k cieľovej páske dobieha Za ľudí exprezident Andrej Kiska. Po opakovaných prieskumoch verejnej mienky mu však trocha upadlo sebavedomie a už sa nepasuje za jediného možného premiéra. Programovo nevyfarbeného trojtýždňového ministra vnútra Tomáša Druckera, naopak, posmelila tretia priečka obľúbenosti medzi politikmi (podľa jedného prieskumu). Už od konca júna „vyráža medzi ľudí“, no oficiálnu žiadosť o registráciu ešte nepodal.
Predstavujú sa i ďalšie „nové“ tváre. Okrem bývalého policajného náčelníka Tibora Gašpara a neúspešného kandidáta na prezidenta Štefana Harabina aj Vladimír Mečiar. Ten sa chystá na opätovný skok do mútnych politických vôd, celý natešený z toho, že ho už nebudú stíhať za amnestiu v kauze únosu Michala K. ml. Aby sme nezabudli ani na ľavicu, ešte sa o slovo hlási, no tiež nie prvýkrát, politológ Eduard Chmelár a jeho Socialisti.sk.
Zavedené strany, ktorým tečie do topánok, ako je Most-Híd a SMK, po rokoch vzájomnej nevraživosti začínajú hovoriť o koalícii. Po inej, pravda nie maďarskej, ale kresťanskej, volá exeuroposlankyňa Anna Záborská z polpercentnej KÚ. Zato Igor Matovič zakladá ešte jednu kresťanskú platformu, v OĽaNO…
Nuž, človeče, nehnevaj sa a vyberaj. Hádam bude z čoho. Hoci sa ukazuje, že v tých nových stranách nie je až tak veľa bielych nepopísaných stránok, a ak aj sú, nezdajú sa byť zárukou skutočnej, progresívnej zmeny, akú by Slovensko potrebovalo.