Škoda elektriny

, 06.08.2019 20:00

Vo voľbách v roku 2016 získala SaS 12,1 percenta hlasov. O čosi neskôr sa v prieskumoch vyšplhala nad 14 percent. Podľa prieskumov z júna tohto roku by strane Richarda Sulíka dalo svoj hlas čosi nad sedem percent voličov. Keď sa teda predstavitelia SaS čudujú, prečo ich predseda zvoláva na september mimoriadny stranícky kongres, keď sa vraj nič mimoriadne nestalo, majú i nemajú pravdu.

Percentá strany kontinuálne klesajú tak, že jej možno čoskoro bude naozaj hroziť mimoriadna situácia: boj o udržanie sa v parlamente. A ak aj nie takáto hypotetická hrozba, už len holá skutočnosť, že stranu, ktorá bola podľa čísel ešte donedávna lídrom opozície, dnes v prieskumoch preskakujú nováčkovia z PS, extrémistická ĽS NS a občas i SNS, by si od členov Sulíkovej strany nejaké to mimoriadne zamyslenie určite zaslúžila. Inou otázkou je, čo môže byť príčinou úpadku popularity strany, ktorú dodnes, nevedno prečo, médiá tvrdohlavo označujú za stranu liberálov.

Na rozdiel od prvého lídra PS Ivana Štefunka, na ktorého mohli sulíkovci vždy nalepiť nejaké tie nálepky za jeho dlhoročnú príslušnosť k ľavici, skôr technokrat Michal Truban s libertariánskou minulosťou je pre Sulíka ťažší cieľ. Progresívcov ešte len čaká ideologické vyčírenie, ktoré môže a nemusí znížiť ich voliteľnosť u rôznych voličských skupín. Platí však, že Truban má oproti svojmu predchodcovi väčšie šance preberať práve voličov SaS. Sulík to, samozrejme, vie, preto nenecháva na Trubanovi nitku suchú a uzatváranie nejakých predvolebných paktov vytrvalo odmieta.

SaS má mnoho dôvodov, prečo uvažovať o zmenách. Len ak by tým mala byť výmena Sulíka za Galka, škoda by bola i tej elektriny, ktorá sa na kongrese vypáli.

Svoju pozíciu nominálneho lídra opozície SaS nijako nezužitkovala. Sulík sa nielenže nestal ťahúňom opozičných strán. Po neúspešnom pokuse o zostavenie vlády tesne po voľbách 2016 fakticky rezignoval na domácu politiku a politicky sa presťahoval do Bruselu. Tým otvoril dvere svojim zástupcom a najmä Ľubomírovi Galkovi, ktorého politické ambície prekračujú jeho politické schopnosti ešte oveľa viac, ako je to azda u lídra strany.

Súboj Sulík – Galko, o ktorom dnes všetci hovoria a ktorý sa Sulík pokúša vyriešiť kongresom, na ktorom by sa nechal potvrdiť vo funkcii predsedu, nemá takmer nič spoločné s problémami SaS. Galko by hrozbe PS čelil ešte menej presvedčivo ako Sulík a ak majú exvoliči SaS nejaký problém so Sulíkom, nie je to preto, že je ho z Bruselu málo vidieť a počuť. Skôr naopak.

SaS má isto mnoho dôvodov, prečo uvažovať o zmenách a reštarte. Len ak by takou zmenou mala byť výmena Sulíka za Galka, škoda by bola i tej elektriny, ktorá sa na kongrese vypáli. Napokon, Galko ani kandidovať nemieni. Možno čaká až na Sulíkov volebný neúspech, možno chcel namiesto seba vystrčiť do popredia niekoho iného (Janu Kiššovú?) a možno ho Sulík len zaskočil. Ak je to tak, potom Sulík svoj problém vyriešil ešte prv, ako sa kvôli nemu stretnú kongresoví delegáti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SaS #Richard Sulík #Ľubomír Galko #Michal Truban #Progresívne Slovensko #Ivan Štefunko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku