Zďaleka to nie je jeho jediná ambícia. V septembri sa hodlá už po štvrtý raz uchádzať aj o kreslo predsedu Najvyššieho súdu a z tohto postu viesť stranícku kampaň pred parlamentnými voľbami. Ešteže Slovenská republika je demokratický štát, kde sa moc rozdeľuje na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Pričom sa zdôrazňuje najmä nezávislosť tej tretej. Preto sudca nemôže byť členom politickej strany ani podnikateľom.
Určitú dieru v zákone o sudcoch a prísediacich, ktorý sa nezmieňuje o ich prípadnej kandidatúre na politickú funkciu, mala vyriešiť novela prijatá v júni Národnou radou, ale, paradoxne, ju prezidentka Zuzana Čaputová vetovala. A tak na najbližšej schôdzi čaká poslancov hlasovacie repete.
Ktovie, ako sa bude volať nová strana, no nacionálno-konzervatívna podoba jej programu sa dá vydedukovať z Harabinových vystúpení pred tohtoročnými voľbami hlavy štátu. Svojím jazykom však pripomína Igora Matoviča a Andreja Kisku, keď sa rozohnia a rečnia o výčinoch mafie. Kým líder OĽaNO zväčša v súvislosti so Smerom a exprezident s celým Slovenskom, Harabin sa zameriava na „personálnu mafianizáciu“ Súdnej rady a Najvyššieho súdu, kde pôsobí desaťročia.
Nielenže chce teraz spojiť nespojiteľné, no sám tvrdí, že za pol roka dokáže urobiť to, čo iní nedokážu ani za dvadsať rokov. Ak aj ktosi pochybuje, že Harabin predstavuje novú tvár v politike, iste uzná, že ide o nového slovenského supermana.