Bez ohľadu na to, či to tak myslel, alebo nie, jeho odpoveď Robertovi Ficovi možno rozšíriť napríklad aj takto: Máme v krajine dostatok iných problémov, ako bojovať o volebný úspech za každú cenu, dokonca aj za tú, že z apendixu „sociálna demokracia“, ktorý si Smer dal hrdo za svoje meno, vznikne už naozaj totálny výsmech.
Skutočným problémom, samozrejme, nie sú adopcie detí a sexuálne preferencie adoptívnych rodičov, ale blížiace sa parlamentné voľby a politické preferencie elektorátu. Navlas tak, ako v roku 2014 nebola nijakým reálnym problémom „definícia manželstva“, ale prezidentské voľby.
Odpoveď by sa dala rozšíriť ešte ďalej: Ak chce niekto bodovať vo voľbách, mal by si viac všímať reálne problémy namiesto vymýšľania si vlastných – ktoré potom slávne porazí, pretože víťazstvo nad slamenými strašiakmi ho nič nestojí.
Predseda Smeru bol vždy dobrý v nastoľovaní vlastnej agendy, ktorá potom načas ovládala verejnú diskusiu. Týmto spôsobom dokázal často dezorientovať oponentov a odvracať pozornosť publika od jeho vlastných chýb a problémov. Také definovanie stále nových vlastných diskusných zápletiek však vyžaduje sústredenie, ktoré už stratil.
Skutočným problémom nie sú adopcie detí a sexuálne preferencie adoptívnych rodičov, ale blížiace sa parlamentné voľby a politické preferencie elektorátu. Navlas tak, ako v roku 2014 nebola nijakým reálnym problémom „definícia manželstva“, ale prezidentské voľby.
Umelosť pseudoproblému adopcií vynikne o to viac, keď ho Fico, ktorý nemá problém formulovať veci vlastnými slovami, začne odrazu podávať jazykom matičiarskych samozvaných strážcov tradícií. Vyčítal azda ešte ako premiér kolegom z Rakúska, Dánska, Írska, Francúzska, Nemecka, Luxemburska, Belgicka, Veľkej Británie, zo Španielska, z Portugalska… a tak ďalej, že ich krajiny povoľujú „zvrátenosti“?
To sotva, pretože voči rôznym aj konzervatívnym politikom, ktorí takéto adopcie po príchode k moci nijako nezakazujú – ak to neboli dokonca oni, kto ich schválil v prvom rade – by jeho vydávanie sa za sociálneho demokrata vyzeralo mimoriadne vtipne. Nikto v Európe ani na svete si navyše nedovolí predpisovať, ako majú v takýchto citlivých otázkach postupovať vlády v krajinách EÚ či mimo nej. Nikto nemôže nikoho nútiť, a ani nenúti, aby bol za niečo, čo sa mu nepáči. Okrem toho, že bubák je vymyslený, nič nehrozí.
Tvrdiť, že za všetko zlé na dnešnom Slovensku môže Fico a Smer, je rovnako infantilné, ako domnievať sa, že slovenská opozícia je práve taká úžasná, ako to sama o sebe tvrdí. Lenže Smer za rok nestratil preferenčne dvestotisíc voličov preto, lebo ešte nemáme v ústave zákaz adopcií homosexuálnymi pármi. Skrátka a dobre: „máme v krajine dostatok iných problémov,“ a všetky sa tentoraz prehlušiť nepodarí.