„Kráľ Bibi“, ako ho prezývajú jeho priaznivci aj odporcovia, pričom každá skupina v tom hľadá diametrálne odlišnú emóciu, vyťahuje z rukáva iba také tromfy, ktoré už predtým zabrali.
Izrael sa v priebehu pol roka chystá opäť k voľbám. V apríli populista Netanjahu znovu zvíťazil, neuspel však v disciplíne, ktorá je v tamojších podmienkach zložitejšia ako samotné volebné víťazstvo. Nedokázal udržať za jedným stolom náboženskú a sekulárnu pravicu, rozdelené v otázke povinnej vojenskej služby.
Namiesto toho, aby uvoľnil premiérske kreslo niekomu inému, „kráľ Bibi“ radšej využil svoju politickú silu na vyvolanie ďalších predčasných volieb. Tie nechcel Netanjahu, nerátala s nimi ani opozícia a už vôbec nie izraelská verejnosť. Najväčšou nočnou morou je však predstava, že pat sa zopakuje i po 17. septembri.
Netanjahu pred každými voľbami straší publikum tvrdením, že o osude Izraela rozhodnú nežidovskí voliči, a láka priaznivcov krajnej pravice rozličnými militantnými vyhláseniami.
Každý sa teda usiluje, ako vie. Do politiky sa vrátil expremiér Ehud Barak, ktorý s ľavicovou koalíciou plánuje ukončiť Netanjahuovu „vládu s radikálmi, rasistami a korupčníkmi“. Spájajú sa aj arabské strany, ktorých nejednotnosť v apríli odradila palestínskych občanov Izraela od väčšej účasti vo voľbách.
Snaží sa i Netanjahu, a to vlastnými osvedčenými prostriedkami. Najprv svojich sympatizantov varoval, že ak sa nezmobilizujú, v septembri budú „prevalcovaní arabskými voličmi“, a potom vyhlásil, že v prípade víťazstva Likudu Izrael anektuje hádam až tretinu územia Západného brehu Jordánu a oblasti na sever od Mŕtveho mora.
Ako pripomínajú pozorovatelia tamojšej politiky, podobné tvrdenia nie sú nové. Netanjahu pred každými voľbami straší publikum tvrdením, že o osude Izraela rozhodnú nežidovskí voliči, a láka priaznivcov krajnej pravice rozličnými militantnými vyhláseniami. Nové nie sú samotné výroky, ale kontext. Spôsob, akým ich premiér spojil s pobytom Donalda Trumpa v Bielom dome, môže signalizovať, že tentoraz nepôjde iba o rétoriku.
Zhodou okolností má totiž krátko po izraelských voľbách Biely dom konečne zverejniť Trumpov „mierový plán“ pre Blízky východ. O mysterióznom pláne, za ktorý má byť zodpovedný Trumpov zať Jared Kushner, nevieme dosiaľ oveľa viac ako len to, že preň jeden po druhom vypadávajú z hry poradcovia, ktorých kvalifikácia na tento džob je o čosi lepšia ako kvalifikácia realitného developera Kushnera.
Trump však rok pred americkými voľbami musí urobiť aspoň niečo, čím by zaimponoval vlastným voličom. Súdiac podľa toho, čím všetkým sa o to snažil doteraz, jeho „mierový plán“ nevyzerá ako čosi, na čo sa treba zvlášť tešiť. Netanjahuova obvyklá provokácia môže prerásť do reality a realita do novej fázy nekonečného konfliktu.