Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa na Slovensku rozpútal boj o demokratický charakter štátu. Ak sa pozrieme na druhú časť politického spektra, tak tam ostáva situácia veľmi neprehľadná.
Hoci sa najsilnejšia vládna strana v prieskumoch stabilne pohybuje okolo 20 percent, postupne sa zužuje okruh jej potenciálnych koaličných partnerov. Momentálne je SNS jedinou stranou, ktorá by so Smerom po voľbách mohla zostaviť vládu.
Existujú liberálne strany ako SaS a Progresívne Slovensko, ale ponúkajú sa aj polokonzervatívne strany ako Spolu, OĽaNO či Za ľudí Andreja Kisku. No je tu i konzervatívne KDH, ktoré pomaly začína spolupracovať s koalíciou PS-Spolu. Samozrejme, vznikajú ešte ďalšie politické subjekty, ktoré v konečnom dôsledku môžu zamiešať karty.
Dokáže KDH vytvoriť koalíciu s liberálmi? A ako sa budú konzervatívnejší členovia OĽaNO a Za ľudí pozerať na to, ak ich ostatní spolustraníci budú chcieť ísť do koalície s SaS a PS-Spolu? Odpovede na tieto otázky sa dozvieme až po voľbách v roku 2020. Súčasné opozičné strany urobia všetko preto, aby po nich zostavili vládnu väčšinu, a to bez ohľadu na to, či ide o konzervatívne alebo liberálne. Zrejme vytvoria koalíciu, aj keby mala byť zložená z piatich alebo šiestich subjektov.
Ako však bude vyzerať stabilita takého rôznorodého zoskupenia? Ak napríklad KDH nebude vyťahovať kultúrno-etické otázky alebo ak SaS v niektorých oblastiach zmierni kritiku Bruselu, tak taká šesťčlenná koalícia by mohla vydržať celé volebné obdobie. Ale pri takej rôznorodosti sa môže objaviť počas štyroch rokov množstvo nášľapných mín, ktoré ju môžu položiť.
Čím chcú presvedčiť lídri ľudí, aby volili práve ich strany? Keby sme boli naivní, mohli by sme dúfať, že najmä svojím programom. Politická jeseň by mala byť horúca predovšetkým súbojom hodnôt a programov, nie vzájomným osočovaním a hádkami.