Richard Sulík, ktorý vládne tomuto spolku (hovoriť o strane s 200 členmi je predsa len trochu nemiestne) pevnou rukou už desať rokov, prežil nejedno povstanie a pravdepodobne prežije aj toto. Platforma Demokratické jadro SaS je možno početná, no v skutočnosti je to myš, ktorá reve.
V iných krajinách popri sebe fungujú v stranách bežne rôzne názorové prúdy, a bez toho, aby to ohrozilo samotnú partaj. No keď u nás v nejakom subjekte vznikne názorová platforma, obyčajne je už dohoda nemožná. Bol by to asi malý zázrak, keby oba tábory SaS nakoniec našli spoločnú reč. Jadro sa vylúplo…
Sulík pravdepodobne kalkuluje s tým, že v posledných voľbách získal s prehľadom najviac preferenčných hlasov (takmer 180-tisíc) a ostatní, s výnimkou Lucie Nicholsonovej (84 000) nemajú ani zďaleka taký „výtlak“, aby mu mohli konkurovať a ohroziť ho.
Otec zakladateľ však zabúda na to, že sa píše rok 2019. Značka SaS už vybledla, medzi mestskými liberálmi už nemá taký cveng ako pred 10 rokmi a mnohí poškuľujú po nových hviezdach liberálneho neba. A hoci on sám je stále schopný pritiahnuť pozornosť voličov, bez „politického křoví“, ktoré pre SaS robil napríklad Rajtár, bude ako sám vojak v poli.
Ak kedysi Mečiar pre svoje autoritárske vedenie získal prezývku „Len on“, Sulík, ktorý teraz sám zostavuje kandidátku, by sa mohol volať: Ja sám!