Až do úplného znemožnenia sa

Verdikt britského Najvyššieho súdu, podľa ktorého bolo rozhodnutie Borisa Johnsona požiadať kráľovnú o vyhlásenie parlamentných prázdnin tesne pred termínom brexitu nezákonné, je oveľa významnejší, ako by sa možno zdalo. Johnson, ktorý si na svoje premiérske konto dosiaľ nemôže pripísať jediný úspech, utrpel porážku, po akej sa bežne odstupuje z úradu.

, 24.09.2019 20:00
debata (4)

Johnson zatiaľ odstupovať nemieni. Momentálne sa pokúša aspoň na diaľku z New Yorku kontrolovať škody obligátnym vyhlásením, že s rozsudkom síce nesúhlasí, ale bude ho rešpektovať. Nebol by to však on, keby vzápätí na novinársku otázku neodmietol vylúčiť, že o čosi podobné sa v najbližších dňoch pokúsi znova.

Nariadená prestávka v rokovaní snemovne je v Británii prípustná – napríklad práve vtedy, keď sa vymení či obmení vláda. Lenže to neznamená, že taká prestávka nemusí byť aj inak vecne odôvodnená. Johnsonovo „odôvodnenie“ v tomto prípade nenechalo nikoho na pochybách, že išlo o zásterku.

O žiadnej novej legislatíve predbežne nechyrovať, zato Spojené kráľovstvo čaká na konci októbra najzávažnejší krok za uplynulé dekády a v Johnsonovom záujme bolo, aby mu pri tom parlament „nezavadzal“. Inak povedané, práve Johnsonova žiadosť o prerušenie činnosti parlamentu bola dokladom toho, že sa naozaj chystá vyviesť Britániu z Európskej únie bez dohody o ďalšom usporiadaní vzťahov, čo by bolo presne to, čo parlament vláde opakovane zamietol.

Práve Johnsonova žiadosť o prerušenie činnosti parlamentu bola dokladom toho, že sa naozaj chystá vyviesť Britániu z Európskej únie bez dohody o ďalšom usporiadaní vzťahov, čo by bolo presne to, čo parlament vláde opakovane zamietol.

Parlament Johnsona dokonca zaviazal, aby v prípade, že do polovice októbra nebude mať na stole dohodu s EÚ, požiadal Brusel o ďalší odklad. Tento krok vyvolal nevôľu na niektorých európskych adresách, ktorým akoby už z britského vajatania začínali tiecť nervy, ale to je teraz vedľajšie. Čo nie je vedľajšie, je to, že Johnson je pevne rozhodnutý o žiaden odklad nežiadať a namiesto hľadania dohody s EÚ radšej hľadá cesty, ako z procesu vypustiť „neposlušný“ parlament. V ktorom, mimochodom, nemá jeho vláda väčšinu.

Utorkový verdikt Najvyššieho súdu je preto viac ako len jednorazovým rozhodnutím o jednorazovej záležitosti. Ako poznamenal v komentári denník The Guardian, verdikt znamená odmietnutie snáh premiéra vládnuť bez väčšiny, vytiahnuť Britániu z EÚ 31. októbra bez dohody a docieliť predčasné voľby. Od predčasných volieb si Johnson sľubuje šancu spoločne so zástancami tvrdého brexitu zužitkovať celý chaos a polarizáciu spoločnosti vo svoj prospech.

Keď teraz opoziční lídri a ich strany vyzývajú Johnsona na odchod z úradu, nemajú na mysli len samotný nezákonný pokus o vynechanie parlamentu z procesu vládnutia, ale všetky tieto širšie kontexty. To by však znamenalo obludnú porážku celého tzv. euroskeptického jadra konzervatívcov, ktorí už roky hýbu britskou politikou bez toho, aby mali niekedy nejakú väčšinu. Johnson, ktorý je len ich ostatným baranidlom, bude preto najskôr práve nimi nútený zostať vo funkcii až do úplného znemožnenia sa.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Veľká Británia #parlament #Najvyšší súd #Brexit #Boris Johnson
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy