Mesto Nitra dalo hneď od všetkého ruky preč, pretože pozemky nepatria jemu, ale Nitrianskej diecéze. Biskupstvo následne ústami svojho hovorcu informovalo, že pozemok vlastní Slovenský vodohospodársky podnik. Vodohospodári zasa tvrdia, že starostlivosť o zeleň v okolí cyklotrasy má v kompetencii mesto. Kruh sa tak uzavrel.
V tej spleti slov a vyjadrení však akosi zaniklo to podstatné. Stala sa hrozná tragédia, namiesto výhovoriek by človek očakával, že niekto povie: „Je nám to strašne ľúto, čo pre vás môžeme urobiť, drahá smútiaca rodina?“
Zároveň by niekto z tohto prípadu mohol urobiť chybný uzáver: treba vyrúbať všetky stromy v mestách a bude pokoj. Stromy sú v tom však nevinne. Aleje sa v našich končinách vysádzajú už dve storočia, pozdĺž ciest fungujú ako vetrolamy a zároveň spevňujú brehy riek. Lenže tak ako o všetko, aj o stromy sa treba starať.
Voči rozmarom počasia sme bezmocní, mnohé však dokážeme ovplyvniť my sami: napr. výsadbou správnych drevín, a najmä ich údržbou. Tu zjavne niekto zanedbal svoje povinnosti. Ak sa potvrdí, že ľudia už v minulosti na tieto suché stromy radnicu upozorňovali, tak čierny Peter bude v jej rukách.