Nehovoriac o množstve ďalších prípadov, ktoré sa počas vyšetrovania zistili, otvorili a v niekoľkých prípadoch dokonca i uzavreli – vrátane ďalších nájomných vrážd.
Čo sa policajnej práce týka, vyšetrovaniu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej po roku nemožno nič podstatné vyčítať. Napriek tomu, že zločin bol objavený až po niekoľkých dňoch, na začiatku sa vyšetrovanie viedlo ešte pod tým vedením polície, ktoré muselo čoskoro nato odísť, po celý čas bolo poznamenané únikmi informácií a v prvej fáze prebiehalo v atmosfére politického napätia na jednej strane a všeobecnej nedôvery k vyšetrovateľom na strane druhej.
Ukázalo sa, že keď sa systém z rôznych dôvodov vypne k výnimočnému výkonu (je k tomu prinútený ľuďmi i okolnosťami), je to na výsledkoch poznať. Pocit spravodlivosti a bezpečia však tak ľahko nastoliť nemožno. Nepostačia na to „technické“ prostriedky policajného vyšetrovania. Stačiť na to nebude dokonca ani konečný verdikt nad Zsuzsovou a spol., ani prípadný rozsudok nad Marianom Kočnerom.
Spätne videné sa niektoré pokusy pravdepodobných vinníkov mariť spravodlivosť môžu zdať až trápne neefektívnymi a prvoplánovými. Nezabúdajme však, že hovoríme o tých istých ľuďoch, ktorí už predtým naplánovali a vykonali vraždu, a prvoplánovejšie riešenie problémov, ako je vražda, si už len sotva možno predstaviť…
Kočnerovi sa už takmer isto dostane tej pochybnej cti stať sa symbolom. Podobne ako kedysi Ivan Lexa, rezešovci, Gorily.
Navyše platí, že aj pomer jednej tragédie na desať, ba i sto frašiek by mal bohato stačiť na to, aby sme nepodceňovali rôznych nafúkaných majstrov zemegule zo šedej zóny iba preto, lebo naša osobná esemesková komunikácia by vyzerala inteligentnejšie. Nikdy neviete, ktorý pajác na vás nabudúce namieri.
Napokon, ani po roku a pol vyšetrovania a rok odkedy sú hlavní obvinení za mrežami, nevieme ani zďaleka všetko. Ak sa raz potvrdí, že bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská naozaj ovplyvňovala rozhodovanie sudkyne o jednej zo zmeniek priamo na zákazku a podľa inštrukcií Mariana Kočnera, bude to len ďalší z dôkazov, že vyšetrovanie má ešte i po roku stále čím prekvapiť.
Kočnerovi sa už takmer isto dostane tej pochybnej cti stať sa symbolom. Podobne ako kedysi Ivan Lexa, rezešovci, Gorily. Kočner bude používaný ako jedna z charakterizačných skratiek doby, v ktorej moc v štáte neprúdila verejnými inštitúciami, ale súkromnými telefónnymi zoznamami, a v ktorej sa dalo vďaka nim takmer všetko vybaviť potichu a mimo zákon.
Našťastie, len takmer všetko, nie všetko. Tie štyri obžaloby, ku ktorým zrejme čoskoro pribudne piata, sú dôkazom, že aj táto doba už, dúfajme, narazila na svoje limity.