Záujem vytvoriť nárazníkovú zónu na severe Sýrie malo Turecko už dávno, čakalo len na vhodnú chvíľu. Erdogan vie, že Európu drží v hrsti, stačí pohroziť, že k nám pustí príval utečencov a politici zo starého kontinentu mu zobú z ruky (naposledy nemecký minister vnútra Horst Seehofer).
Horšie to bolo s Američanmi, pre ktorých Kurdi predstavovali spojencov v boji proti IS. Erdogan však využil príležitosť, že Trumpovi doma momentálne hrozí impeachment a zároveň sľúbil stiahnuť vojakov zo Sýrie a z Afganistanu. Zatlačil na svojho spojenca v NATO a ten sa podvolil.
Turecko už v prvých dvoch operáciách v lete 2016 a začiatkom roku 2018 prevzalo kontrolu nad rozsiahlymi oblasťami severnej Sýrie západne od rieky Eufrat. Kurdov, ktorí tam predtým žili, odtiaľ vytlačili a to isté chcú urobiť aj prostredníctvom nadchádzajúcej tretej operácie východne od Eufratu.
Ak do regiónu, kde momentálne žijú zhruba štyri milióny ľudí (prevažne Kurdov, ale aj asýrskych kresťanov a Arménov), Turci presunú dva až tri milióny arabských moslimov, vyvolá to obrovskú migračnú vlnu. Vojenská operácia destabilizuje región a bude viesť k etnickým čistkám.
Presídliť takú masu utečencov však nebude najlacnejšie. Odhadované náklady sú 26,5 miliardy dolárov. Erdogan dúfa, že celú sumu zaplatí Európa. Požehná EÚ porušovanie medzinárodného práva Tureckom, alebo sa konečne začne správať ako skutočná veľmoc?