Pokusy krátko pred voľbami meniť pravidlá hry sme tu už mali, ich autorom však veľmi nepomohli. A tak ako sa Mečiar v roku 1998 všemožne snažil hádzať svojim protivníkom polená pod nohy, no neuspel, ani toto opatrenie jeho autorom veľmi nepomôže. Kazí však imidž našej krajiny v zahraničí.
Našťastie Slovensko nie je Irán ani Čína, kde je prístup k informáciám značne obmedzený. Žijeme v digitálnej ére, a preto každá snaha obmedziť šírenie informácií je vopred odsúdená na neúspech. Navyše akákoľvek prohibícia zvyšuje záujem o zakázaný tovar. Dá sa preto predpokladať, že prieskumy sa budú šíriť rôznymi komunikačnými kanálmi tak, aby formálne neporušovali zákon.
Možno si niektorí ešte pamätajú porevolučnú éru, keď v Rakúsku boli legálne iba verejnoprávne médiá. Komerčné rádiá sa však vynašli a vysielali „pirátsky“ zo susedných krajín – najmä z Talianska, ale aj zo Slovenska (Radio CD International). Nik nemôže zakázať médiám v Česku a Maďarsku, ktoré sleduje aj časť slovenskej populácie, aby nejaký prieskum uverejnili.
Prieskumy verejnej mienky nastavujú politikom zrkadlo z hľadiska ich popularity u voličov. Za to, že je niekto škaredý, nemôže zrkadlo. Ak by si to uvedomili, nikdy by za takýto paškvil nehlasovali. Žiaľ, ich mentálny svet im to zjavne neumožňuje.
Zákaz bude mať presne opačný efekt, ako sa očakáva. Ak jeho predkladatelia chceli eliminovať vplyv rôznych neserióznych agentúr, ktoré zverejňujú zmanipulované prieskumy, tak nastane pravý opak. Na sociálny sieťach a prostredníctvom tzv. alternatívnych médií sa budú šíriť nikým neoverené výmysly – prieskumy „vycucané z prsta“, ktoré môžu pomôcť iba ak extrémistom. To však asi nebol ciel predkladateľov…
V neposlednom rade, keďže narastá počet tzv. last minute decider – čiže tých, ktorí sa rozhodujú úplne v poslednej chvíli, nie je ich možné zachytiť nejakými prieskumami a po voľbách budeme asi vždy svedkami nejakých prekvapení. Tu žiadne zákazy nepomôžu.
Na novele zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva je však najhoršie to, že vytvára nerovnosť v prístupe k informáciám tým, že zvýhodňuje politické strany na úkor verejnosti. Keďže politické strany si budú ďalej v agentúrach objednávať prieskumy aj počas moratória, tak vlastne vznikne akási kasta „privilegovaných“, čo rozhodne nie je v súlade s ústavou. Právo na informácie a sloboda prejavu patria medzi základné práva v každej demokratickej spoločnosti.
Prieskumy verejnej mienky nastavujú politikom zrkadlo z hľadiska ich popularity u voličov. Za to, že je niekto škaredý, nemôže zrkadlo. Ak by si to uvedomili, nikdy by za takýto paškvil nehlasovali. Žiaľ, ich mentálny svet im to zjavne neumožňuje.