Lenže bosorácku gebuzinu v prvom rade namiešal Biely dom pod vedením populistického miliardára. Z viacerých vyjadrení ľudí, ktoré prenikli spoza zatvorených dverí Snemovne reprezentantov, vyplýva, že Trump cez pozastavenie pomoci tlačil na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby Kyjev vyšetroval aktivity Joea Bidena a jeho syna Huntera. Bývalý demokratický viceprezident by sa mohol na budúci rok stať Trumpovým vyzývateľom v súboji o Biely dom. Vyzerá to teda tak, že sa prezident snažil zneužiť moc svojho úradu v zahraničnej politike čisto pre osobný prospech.
Vládca Oválnej pracovne má do istej miery pravdu v tom, že impeachment je viac politická záležitosť ako právna. Ťažko sa však dalo očakávať, že demokrati budú zatvárať donekonečna oči pred jeho správaním, ktoré je neraz ako vystrihnuté z treťotriednej gangsterky. A keď republikáni naozaj veria, že im impeachment v budúcoročných voľbách pomôže, lebo bude mobilizovať ich voličov, mali by sa z neho tešiť, nie nadávať.
K prehlbovaniu polarizácie prispievajú nové spôsoby šírenia sa (dez)informácií. Demagógia najhrubšieho zrna a otvorení nepriatelia slobodnej spoločnosti cítia krv vo vode. Vidíme to aj na Slovensku.
Poriadny konflikt horí aj za Lamanšským prielivom. Brexit vypustil z fľaše viacerých džinov, vrátane nepríjemného zápachu imperiálnej nostalgie. Už teraz je pritom jasné, že keď sa táto politická epopeja skončí odchodom Spojeného kráľovstva z Európskej únie, krajinu bude trápiť ešte dlhé roky. Veď nastavenie vzťahov medzi Britániou a EÚ bude pravdepodobne ešte oveľa tvrdším orieškom ako samotné rokovanie o podmienkach brexitu. Nehovoriac o tom, že aj keby kráľovstvo zostalo v únii, pozícia Londýna sa v rámci európskeho bloku zmení.
A čo nové v Bruseli? Hoci je to z pohľadu verejnosti oveľa menej dramatické ako udalosti súvisiace s Trumpom či s brexitom, prvého novembra do úradu nenastúpila nová Európska komisia. Uvidí sa, či začne fungovať od začiatku decembra. Táto menšia paralýza odráža momentálny zápas, ktorého súčasťou sú inštitúcie a členské krajiny.
Pozornosť sa v posledných týždňoch sústreďuje na Francúzsko pod vedením Emmanuela Macrona, ktorému kandidátku na eurokomisárku odmietol Európsky parlament. Je chvályhodné, že sa šéf Elyzejského paláca usiluje mať ťah na bránu, čo sa týka diskusie o budúcnosti EÚ. Macron sa však v organizácii, kde majú všetci rovnaké slovo, pričasto prejavuje ako sólista a budúcnosť únie je v jeho podaní priveľmi francúzska, čo sa naozaj nemusí páčiť všetkým.
Vo výpočte väčších či menších politických kríz, ktoré v tejto chvíli moria Západ, by sa dalo pokračovať. K prehlbovaniu polarizácie prispievajú nové spôsoby šírenia sa (dez)informácií. Demagógia najhrubšieho zrna a otvorení nepriatelia slobodnej spoločnosti cítia krv vo vode. Vidíme to aj na Slovensku.
Je to už klišé, no krízy sú naozaj vždy príležitosťou na pozitívne zmeny, ktoré by sa inak neudiali. Ale hovorí sa aj to, že stokrát nič umorilo slona. Západ by si mal dať na to pozor.