Ak má táto chabá výhovorka zamaskovať skutočnosť, že jeho partaj by sa do parlamentu nedostala a vina by logicky padla na volebného lídra, tak s politickým matadorom je to už naozaj zlé…
Boli však časy, keď Bugár ešte ako predseda SMK získal 205-tisíc preferenčných hlasov, pričom strane dalo hlas spolu 321-tisíc voličov. No to už bolo dávno – v roku 2002, keď SMK bola ešte zomknutá a jej usmievavý šéf mal za sebou prvé štyri roky v koaličnej vláde.
V roku 2010, keď prvýkrát kandidoval ako líder Mosta-Híd, ho krúžkovalo už len 121-tisíc voličov a tento nový maďarsko-slovenský projekt získal 205-tisíc hlasov. Teda toľko, čo pred ôsmimi rokmi dostal samotný Bugár. Oproti minulosti išlo o pokles, podstatné však bolo, že na svoju stranu dokázal strhnúť dve tretiny voličov maďarskej menšiny, pričom za SMK hlasovala iba tretina, čo nestačilo na vstup do parlamentu.
Odvtedy to už išlo s Bugárom aj jeho Mostom-Híd mierne dolu kopcom. Platila priama úmera – čím menej preferenčných krúžkov pre Bugára, tým menej hlasov pre Most.
Vzhľadom na to, že výsledok SMK vo voľbách 2010, 2012 aj 2016 bol takmer konštantný (109-, 109-, 105-tisíc hlasov), a Mostu-Híd preferencie klesali (205-, 176-, 169-tisíc), zmenšovali sa zároveň aj rozdiely medzi oboma znepriatelenými stranami. Berényiovci sa síce nedostali do parlamentu, no na rozdiel od „prelietavých“ voličov bugárovcov bola ich voličská základňa stabilizovaná.
V situácii, keď Most-Híd a SMK delí už len štatistická odchýlka a po desiatich rokoch dominancie Mosta hrozí, že sa karta obráti, sa Bugár pokúsil potupnej porážke vyhnúť svojím „odchodom“.
V situácii, keď Most-Híd a SMK delí už len štatistická odchýlka a po desiatich rokoch dominancie Mosta hrozí, že sa karta obráti, sa Bugár pokúsil potupnej porážke vyhnúť svojím „odchodom“.
No nie celkom. Podobne ako v marci 2018, keď to vyzeralo, že Most koalíciu opustí, no vďaka šalamúnskej „tretej vete“ bolo napokon všetko inak, aj teraz si nechal pootvorené dvierka.
Ak by však svojím „stiahnutím sa“ do úzadia chcel SMK ukázať dobrú vôľu, aby sa na poslednú chvíľu predsa len mohli dať dokopy, tak pre Józsefa Menyhárta a spol. je to málo. V danej situácii nemožno druhé miesto na kandidátke považovať za gesto dobrej vôle. SMK žiada jeho hlavu a bezpodmienečnú kapituláciu. Svoj železničný vagón podobný tomu v Compiégne (kde v roku 1940 kapitulovali Francúzi) už majú iste nachystaný. A keď nie, z Budapešti im ho pošlú…
Na druhej strane jeho nahradenie nevýrazným Árpádom Érsekom, ktorého v minulých voľbách krúžkovalo iba 8 695 ľudí (čo je to oproti Bugárovým 108-tisícom!) nedáva žiadny zmysel. Minister dopravy jednoducho nie je žiadny Peter Pellegrini, ktorý sa teší vysokej popularite.
Čo sa teda za týmto manévrom skrýva? Je to iba zúfalstvo, alebo to má „stará líška“ Bugár dobre premyslené – ako v spomínanom marci 2018 – a opäť všetkých prekvapí?