Väčšina ľudí je presvedčená, že zemeguľa je plochá a je stredom vesmíru. Kto by tvrdil opak, riskuje upálenie – však, Giordano Bruno?
Vynálezy, ktoré raz obrátia naruby európsku civilizáciu, ako kompas, pušný prach a kníhtlač, vraj už Čína pozná, lenže nepripisuje im význam. V Ázii šarapatí Džingischán, ale hrdlorez Cortes či plebejský cisár Napoleon sa narodia oveľa neskôr; aj Shakespeare a Voltaire. V Paríži pomaly vyrastá katedrála Notre-Dame, ktorá v roku 2019 vyhorí.
Lenže dialóg náboženstiev a kultúr sa už rozbieha. V septembri 1219 sa mních František z Assisi, ešte nie svätý, stretáva v Egypte so sultánom – v nádeji, že ho silou pravdivého slova obráti na kresťanstvo. Svätá prostota! Hoci uznajme, že vtedy kresťania hovorili s mohamedánmi najmä ako križiaci v kovovom brnení a s mečom v rukách. Preto bol František vlastne moderný a mierumilovný diplomat, bosonohý, vyzbrojený len modlitbou.
Diplomacia ani dnes nie je o tom, že jedni presvedčia druhých, aby sa vzdali vlastného svetonázoru a konvertovali. Toto nemožno dosiahnuť ani silou, ani intelektuálnou sofistikou či peniazmi.
Bradatý Karol Marx mal pravdu, že idea sa dá poraziť iba inou ideou. Ale nedomyslel, že čím sýtejšia je spoločnosť, tým je indiferentnejšia k politickým ideám, a ľudí, nezastaviteľne pribúdajúcich, budú zaujímať hlavne vlastné životné pomery. Možno im to však zazlievať? Draky (aj draci) z nášho globálneho sveta nezmizli, len sa prestrojili, stali sa jeho súčasťou a sú ťažšie pomenovateľné ako tie z roku 1219.