Po tom, čo niektorí dobrovoľne opustili jeho družstvo (Kažimír, Maďarič, Lajčák) a zbavil sa zlej buriny (Počiatek, Kaliňák, Glváč), vyzerá nová kandidátka o dosť inak ako tá spred štyroch rokov.
Výsadba sa podarila, otázne bude, čo z nej po februárových voľbách vzklíči. Hoci unavený hospodár už v roku 2009 všetkých ubezpečoval, že v roku 2014 v politike nebude, vzhľadom na to, že mu nevyšla ani jedna „úniková stratégia“ a jeho potenciálni nástupcovia ho buď ohrdli (Maďarič), alebo sa ukázali nehodní toho, aby ten grunt zdedili (Kaliňák), musí viesť gazdovstvo ďalej on.
Na kozlíku vedľa neho síce sedí Peter Pellegrini, no každému je jasné, že starý gazda stále drží opraty pevne v rukách a mladý kočiš sa len vezie. Fico sa síce naoko tvári, že to bola jeho voľba a je rád, že kus zodpovednosti leží aj na pleciach Pellegriniho, no v skutočnosti bol k tomu donútený okolnosťami. Keby nebolo udalostí z marca 2018, „mladý“ by si ani neškrtol. Tomu sa povie z núdze cnosť.
Fico sa tak ocitol v nezávideniahodnej pozícii. Najradšej by už dávno hodil flintu do žita, veď 20 rokov na čele strany je na slovenské pomery viac než dosť. Na druhej strane mu vlastné ego (a najmä sponzori) nedovolí, aby nepokračoval.
Preto si s „mladým“ rozdelili úlohy – Fico bude obhospodarovať tradičné vidiecke záhumienky, kde sa cíti najlepšie, a Pellegrini so svojím mladistvým imidžom sa vrhne na komunitné záhrady hipsterov v mestách. Navyše, ľavý breh im po fejsbúkoch aj valaloch dlhodobo obhospodaruje Ľuboš Blaha. Vedia, že o tento priestor sa bijú s inými gazdami, preto tento budovateľ svetlých zajtrajškov „za zásluhy“ poskočil na 11. miesto na kandidátke.
Fico sa síce naoko tvári, že je rád, keď kus zodpovednosti leží aj na pleciach Pellegriniho, no v skutočnosti bol k tomu donútený okolnosťami. Keby nebolo udalostí z marca 2018, „mladý“ by si ani neškrtol. Tomu sa povie z núdze cnosť.
Tento tandem s pomocou ostatných smerákov môže byť úspešný. Fico sa netají tým, že „zlepenec“ siedmich strán nie je voči nim alternatíva a chce dosiahnuť taký výsledok, ktorý zabezpečí, že Smer nebude môcť nikto celkom vylúčiť z povolebných rokovaní. O tom, či sa mu to podarí, však rozhodne aj podiel prepadnutých hlasov.
Otázne však je, čo bude po voľbách. Tandem ako forma spolupráce má totiž v sebe zakódovaný konflikt. Svoje o tom vie Mikuláš Dzurinda, ktorý v roku 2010 mal toho na rováši rovnako veľa ako Fico, a preto potreboval novú tvár, ktorá by mu robila „krovie“. Našiel ju v podobe Ivety Radičovej, no vieme, ako to dopadlo… V dvojzáprahu, kde jeden velí čihí a druhý hota, sa skôr alebo neskôr ten hintov prevrhne.
Rozhodujúce bude, kto sa v kritických okamihoch prikloní ku starému gazdovi a kto ku mladému pohoničovi. Keďže o kandidátke „konsenzuálne“ rozhodol Fico, dá sa predpokladať, že v nej preváži jeho partia.
Zodpovedná zmena v podaní Smeru tak svoj krst ohňom zažije až po voľbách.