Smer za posledné roky prišiel o mnohých strelcov, o pešiakoch ani nehovoriac, ale teraz vo finále stráca dámu. Andrea Kalavská sa rozhodla napriek presviedčaniu premiéra Petra Pellegriniho podať demisiu.
Mnohí z členov a nominantov Smeru po tom, čo zlyhali, neodišli zo svojich postov do niekoľkých sekúnd, ako to sľuboval Robert Fico. Ich lúčenie s funkciami bolo dlhotrvajúce a traumatizujúce. Pre spoločnosť i pre samotnú stranu.
Kalavská je však iný prípad. Vzhľadom na svoje všestranné skúsenosti mala na štátnu tajomníčku a po odchode Tomáša Druckera aj na ministerku zdravotníctva odborné i organizačné predpoklady. Ako sa však ukázalo, v politike bola naivná. Aj preto niekedy postoje partajných predstaviteľov k nej pripomínali šikanovanie.
Jablkom sváru sa stal návrh zásadných zmien vo fungovaní nemocníc. Každému je jasné, že ak sa má zastaviť úpadok zdravotníctva, na tento krok sa musíme odhodlať. A tu nasledovalo salto mortale, ktoré dosiaľ predseda Smeru nevysvetlil. Spočiatku naliehal na ministerku, aby bola tzv. stratifikácia zabetónovaná ústavným zákonom. Keď na to nepristúpila, tak zrazu začal šíriť zvesti o tom, že sa idú likvidovať malé nemocnice.
V takejto vyostrenej situácii necelé tri mesiace pred voľbami prijímať zákon o reforme zdravotníctva by sa rovnalo politickej samovražde. To zase nepochopila Kalavská. Jej odchod je teda logický.
Novej vláde ostane na stole pripravený balíček s mašličkou. Stačí ju rozviazať a potom presviedčať verejnosť, že poplašné správy sa nezakladali na pravde a že stratifikácia nemocníc je nevyhnutná.