Podhodiť svetu pár obetných baránkov v prípade brutálnej vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího. Alebo vyrobiť „zaručený“ návod pre priaznivcov súčasného amerického prezidenta, ako vyhrať argumentačný súboj s liberálnymi príbuznými počas sviatočných návštev. Či, a asi sa už ani nedá poriadne spočítať, po koľkýkrát to bolo, vtrhnúť a prehľadať kanceláriu jedného z lídrov ruskej opozície Alexandra Navaľného.
Dá sa namietať, že je to všetko zložitejšie. Idlíb je aj bašta radikálnych islamistických skupín. Saudská Arábia sa postupne reformuje a otvára svetu, ktorý s Rijádom rád robí čulý, aj zbrojný, biznis. Donalda Trumpa predsa zvolili v slobodných voľbách, tak má právo dať svojim stúpencom, čo si žiadajú. Na obťažovaní Navaľného nie je nič zložitejšie, je to len pokračujúce zastrašovanie ruskej opozície.
Rok 2019 ponúkol viacero komplikovaných politických príbehov. Aj na Slovensku. Do druhého kola prezidentských volieb sa dostali Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič. Obaja kandidáti s politickými limitmi, no zároveň jasne proeurópski. Na rozdiel od toho, čo hrozilo a čo stále číha na svoju šancu vo februárových voľbách do Národnej rady. A Slovensko si na čele s prezidentkou Čaputovou všíma aj svet. Čo, povedzme si pravdu, nie je až takým zvykom.
Európska únia stojí na križovatke. Určite to nie je prvý ani posledný raz. Nevstúpiš však dvakrát na tú istú križovatku. Pretože EÚ sa mení a svet okolo nej tiež.
Prvá časť brexitu sa onedlho uzavrie. Britský premiér Boris Johnson má po decembrových voľbách parlamentnú väčšinu. Nestojí pred ním žiadna prekážka a môže ukončiť členstvo Spojeného kráľovstva v Európskej únii. Je to dosť smutný príbeh, ale asi je naozaj lepšia aspoň aká-taká brexitová istota ako neustále naťahovanie rokovaní.
Únia samotná stojí na križovatke. Treba dodať slovo zase. Lebo určite to nie je prvý ani posledný raz. Nevstúpiš však dvakrát na tú istú križovatku. Pretože EÚ sa mení a svet okolo nej tiež. Nemusí prijať tézu, že v zahraničnopolitickej oblasti sme opäť v situácii súperenia veľmocí. Ale keď sa všetci okolo nej budú správať podľa toho, asi ťažko bude môcť zostať bokom.
Neraz drsné slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na adresu EÚ a NATO je naozaj dobré vnímať ako budíček. Nie preto, aby každý robil to, čo si Paríž vymyslí, no preto, že členské štáty únie mnohokrát nekonajú ani vtedy, keď by mohli.
Trumpova Amerika, čínski komunisti ani Rusko Vladimira Putina nedajú EÚ nič zadarmo a využijú každú jej slabosť. Únia je obdivuhodný ekonomický a politický projekt, bude si však musieť urobiť poriadok vo vlastných radoch, ak chce dokázať dostatočne rýchlo reagovať na globálne trendy. A nielen reagovať, ale ich aj vytvárať a formovať.
Končiaci sa rok odhalil ďalšiu postupnú nezdravú polarizáciu spoločnosti, ktorá mnoho ráz prispieva k nemohúcemu konaniu politických lídrov. Veď čo keby sa do nich pustila hlučná armáda bojovníkov od klávesníc počítačov a botov. Tieto internetové hydry už dnes môže využiť a zneužiť takmer ktokoľvek na akýkoľvek účel. Aj to je dôvod, prečo rok 2019 zasial viaceré konflikty a málo z nich ukončil.