Ľudí, ktorí sa v piatok ráno zobudili a neveriacky krútili hlavou, je pravdepodobne viac ako tých, ktorí tomuto „preventívnemu“ útoku tlieskali. Pochopenie preň nemajú ani mnohí Američania. Svojvoľný čin prezidenta odsúdili aj demokrati ako „provokatívny a neprimeraný“. Oprávnene. Rezolúcia o vojenských silách prezidentovi USA nariaďuje, aby informoval Kongres 48 hodín pred zapojením ozbrojených síl do vojenskej akcie. To sa však nestalo…
A ak ste fanúšikom kinematografie, možno táto správa aj u vás podvedome vyvolala asociáciu s filmom Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu. Táto čierna komédia zo 60. rokov, keď vrcholila studená vojna a svet sa ocitol na okraji nukleárnej apokalypsy, paroduje vojakov posadnutých vojnou. Režisér Stanley Kubrick v nej zobrazil generálov, ktorí kvôli svojej paranoji z nepriateľa a zaslepenej túžby po deštrukcii rozpútajú jadrovú vojnu. Ktovie, či prezident Trump tento film videl. Asi nie, inak by chápal, aké nebezpečné je zahrávať sa s ohňom.
O Trumpovi si už azda nik ilúzie nerobí, je impulzívny, nepredvídateľný, jedným slovom neriadená strela. Ale predsa len – v prípade takéhoto vysokopostaveného politika musia existovať nejaké hranice. Čo si má človek myslieť o niekom, kto iba deň pred útokom vyhlásil, že „nepredpokladá, že by došlo k vojne medzi USA a Iránom“ a vzápätí vydal rozkaz zlikvidovať človeka, ktorý bol považovaný za mocnejšieho než samotný prezident aj minister zahraničných vecí Iránu? Myslel si, že to Irán nechá bez odozvy?
O režime v Teheráne si môžeme myslieť čokoľvek, no po skúsenostiach s Irakom, Sýriou alebo Líbyou každý zodpovedný politik vie, že pokus o demokratizáciu násilnou cestou je v týchto končinách vopred odsúdený na neúspech. Minulosť nás naučila, že studená vojna je lepšia ako horúci mier.
Trump si zjavne pomýlil realitu s počítačovou hrou. Lenže na rozdiel od hry bude mať tento nerozvážny čin svoje konzekvencie. Opäť sme sa ocitli hrozivo blízko ku konfliktu, ktorý môže zachvátiť nielen celý Blízky východ, ale aj zvyšok sveta.
O režime v Teheráne si môžeme myslieť čokoľvek, no po skúsenostiach s Irakom, Sýriou alebo Líbyou každý zodpovedný politik vie, že pokus o demokratizáciu násilnou cestou je v týchto končinách vopred odsúdený na neúspech. Ak tento režim nezvrhli ani protesty pred dvoma rokmi, keď neutešená sociálna a ekonomická situácia vyhnala do ulíc státisíce nespokojných Iráncov, bolo by naivné myslieť si, že sa to podarí zvonka vojenskou silou. Minulosť nás naučila, že studená vojna je lepšia ako horúci mier.
Navyše, Trump si protirečí. Ak ešte pred prezidentskými voľbami v roku 2012 obvinil Baracka Obamu, že chce začať vojnu s Iránom, aby si zabezpečil znovuzvolenie, tak teraz presne to isté urobil on.
Republikánski „jastrabi“ sa môžu „vytešovať“, že sa im podarilo zasadiť tvrdý úder nepriateľovi. No ak mala vražda Solejmáního zabrániť smrti Američanov, tak sa Trumpovi podaril pravý opak.