Optimistický scenár by mohol byť, že sa Irán nenáhli do veľkého konfliktu napriek silným slovám, ktoré zazneli na adresu USA. Minister zahraničných vecí Džávad Zaríf zdôraznil, že išlo o vyváženú odpoveď na zabitie generála Kásema Solejmáního na základe práva na sebaobranu, ktoré zaručuje OSN.
Ešte optimistickejší scenár by bol, že ide dokonca o gesto Iránu smerom k Spojeným štátom naznačujúce ochotu zmierniť napätie. Americký prezident Donald Trump dnes neoznámil žiadnu priamu vojenskú odpoveď na útok a hovoril iba o ďalších sankciách.
Pesimisticko-realisticky povedané, je to len ticho pred búrkou? Veď iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí na sociálnej sieti Twitter napísal, že útok bol fackou pre USA, ale takáto vojenská akcia nebola dostatočná.
Teherán si však skôr teraz kupuje čas. Priamy útok na americké ciele je odpoveďou nemalej časti iránskej verejnosti, ktorá od vlády požadovala po smrti Solejmáního činy. Ani náhodou za ním nesmútia všetci Iránci. Ale nie je pravdou ani to, že by všetkých ľudí protestujúcich proti generálovej smrti do ulíc násilne vyhnali úrady.
Terčom Iránu môžu byť Izrael, štáty v Perzskom zálive či ambasády USA niekde v Ázii, Afrike alebo Latinskej Amerike. No v tejto chvíli to vyzerá tak, že veľká vojna nehrozí.
Asymetrickú hru vedie Irán s USA už desaťročia, ale zabitie Solejmáního ho nezastihlo v dokonalej forme. Režim oslabili nedávne demonštrácie. Teherán má možnosti, ako na kroky Spojených štátov odpovedať. Napríklad naplno rozpútať konflikt proti Amerike v Iraku. Ale v prvom rade chce mať na Bagdad vplyv, nie aby sa susedný štát úplne prepadol do ďalšej špirály vojny a chaosu. Viacerí irackí predstavitelia Irán kritizovali za ostreľovanie raketami.
Irán môže na útoky proti Amerike a jej spojencom určite použiť libanonské hnutie Hizballáh, čo je najlepšie organizovaná zahraničná vojenská sila, ktorú má Teherán k dispozícii. No šiitskí radikáli musia zvažovať aj vývoj vo vlastnej krajine, kde demonštranti už mesiace požadujú politické zmeny. Keby sa Hizballáh otvorene pustil do veľkého vojnového dobrodružstva na strane Iránu, s veľkou pravdepodobnosťou by prišiel o časť podpory doma.
Na muške by Irán mohol mať ciele v Európe. Ale momentálne mu určite viac vyhovuje, že Európska únia vyzýva na zmierňovanie napätia a stále sa snaží aspoň ako-tak udržať fungovanie dohody o jadrovom programe. Pre Teherán je to dôležitá diplomatická iniciatíva. Je preň tiež výhodnejšie počkať, ako hlasno bude z Európy znieť kritika na adresu Spojených štátov za zabitie Solejmáního a za porušovanie zásad medzinárodného práva.
Áno, terčom Iránu môžu byť Izrael, štáty v Perzskom zálive či ambasády USA niekde v Ázii, Afrike alebo Latinskej Amerike. No v tejto chvíli to vyzerá tak, že veľká vojna nehrozí. Bez robustného nástupu diplomacie, ktorá nanešťastie momentálne nemá prirodzeného lídra, tento odklad však nemusí trvať dlho.