Na druhej strane, prelom rokov je pre človeka zakaždým príležitosťou na predsavzatia, ako sa stať zdravší, lepší, múdrejší – tak prečo by nie pre štát? Nie je to jalový dátum, navyše alternatívu v reálnej ponuke nemáme, okrem 1. septembra, čo tiež nie je praktická výhra. Deň svätého Cyrila a svätého Metoda je od modernej slovenskej štátnosti predsa len priďaleko. Nuž zostaňme pri konštatovaní, že kto je ľahostajný k podstate, tomu žiaden dátum nebude dobrý.
Pre naše ambasády vo svete však vzniká problém: kedy usporiadať štátnu recepciu? Že Američania robia tú svoju 4. júla (Deň nezávislosti 1776) a Francúzi 14. júla (dobytie Bastily 1789), bez ohľadu na pracovný alebo víkendový deň, je samozrejmé. Keby sme tú našu robili 1. januára, asi by sme sviatkovali sami…
Že Slovensko nepoužíva na účely štátnej reprezentácie dátum so stáročnou tradíciou, je dôsledkom dejín. My nie sme na svete o nič kratšie ako iní, len sa naše cesty vyvíjali rôzne. Mať nový, mladý dátum je poctivejšie ako vymyslieť si starobylý. Oveľa závažnejšie by bolo, keby sme, bez ohľadu na sviatky v kalendári, nekultivovali vlastnú štátnosť v jej podstate a súvislostiach. Napríklad keby sme nepochopili, že ak chceme a potrebujeme byť svojprávnym štátom – nie závislým pseudoštátom, potom naše spojenie so silnejšími partnermi či s mainstreamom nám neodníma právo mať a obhajovať vlastné názory a postoje.