Výsledkom sú hausnumerá stúpajúce až k tisíckam nových bytov. Ročne by sa ich tak malo podľa najsmelších sľubov postaviť 25-tisíc! Pritom v poslednom období ich pribúdalo len okolo stovky.
Otázne je, kam toľké byty pomestiť. Tie nájomné totiž chýbajú najmä vo veľkých mestách. Napríklad v Bratislave by bol s pozemkami veľký problém. To priznáva i samotná metropola, ktorá síce rekonštruuje, no stavať sa nechystá. Nie sú parcely. A ak sú niektoré voľné, buď sa ich nedarí vysporiadať, alebo na nich budujú developeri. To ukázalo i tempo, v akom pribúdajú v Bratislave odstavné parkoviská pre cezpoľných vodičov.
Ani ostatné mestá a obce sa veru netrhajú o výstavbu nájomného bývania. Napriek štátnej dotácii. Hoci sa veľa hovorí o sťahovaní za robotou, odísť len tak z rodného mestečka nie je jednoduché.
Jedna vec sú drahé komerčné nájmy či poradovníky na byty s priaznivejšími cenami od mesta či obce. Druhá zase to, že pre obecné bývanie platia prísne podmienky. Človek má naň nárok, len ak veľmi nezarába. Čo je povedzme pri sťahovaní za prácou bližšie k hlavnému mestu tak trocha pat.
Možno by okrem strieľania čísel od pása, vážení politici a političky, pomohlo zlepšiť podmienky nároku na nájomné byty.