Parlamentné voľby nedopadli ani zďaleka podľa jeho predstáv. PS/Spolu a KDH, teda najbližší spojenci strany Za ľudí, sa do parlamentu nedostali. Aj samotný Kiska očakával, že strana Za ľudí dosiahne lepší výsledok. Pomer síl v budúcej vláde je tak úplne iný, ako naznačovali posledné prieskumy a s akými počítal asi aj Kiska. Jediným spojencom Za ľudí je SaS, ktorá bola súčasťou predvolebného paktu o neútočení.
Kým ešte pred mesiacom Kisku zamestnávala otázka, či by ho prezidentka v prípade trestného stíhania vymenovala za premiéra, teraz stál takpovediac pred hamletovskou voľbou: ísť či nejsť do koalície. V jeho prípade však ani jeden variant nie je optimálny. Sú len zlé a ešte horšie riešenia.
Kiska si uvedomuje, že hrať „štvrté husle“ vo vláde nie je žiadne terno. Ani v opozícii by však kiskovci nemali na ružiach ustlané. V súboji so Smerom a s kotlebovcami by ťahali za kratší koniec a obe strany by ich napokon prevalcovali.
To, že sa Kiskovi nechcelo sedieť za jedným stolom s Borisom Kollárom, je pochopiteľné – človek s takou pochybnou minulosťou predstavuje v koalícii najslabší článok reťaze. Pokiaľ ide o korupciu, práve v jeho prípade hrozí, že nová vláda, napriek hlasným vyhláseniam, sa napokon veľmi nebude líšiť od tej predchádzajúcej. V prípade, že by fond na podporu investigatívnej žurnalistiky naozaj vznikol, tak je veľmi pravdepodobné, že by ho zamestnával práve Kollár so svojou suitou. A netreba opomínať, že za rohom čaká na svoju príležitosť Smer.
Kiska si uvedomuje, že hrať „štvrté husle“ vo vláde nie je žiadne terno. Vzhľadom na to, že vo voľbách získala strana Za ľudí iba 5,77 percenta, má iba obmedzené možnosti hovoriť do zloženia vlády. Hlavné slovo v nej bude mať Igor Matovič. Nepáči sa mu ani kľúč na prerozdelenie postov. „Nie je to najšťastnejší model, lebo niektoré ministerstvá majú väčšiu hodnotu ako iné,“ povedal.
Lenže keď má niekto možnosť podieľať sa na moci, málokto odolá. Od prestretého stola sa ťažko odchádza nielen tým, ktorí majú vládne ambície, ale všetkým, ktorí si to v kampani „odmakali“, a teraz čakajú na svoju (životnú) príležitosť. A hoci Kiska by z politiky možno najradšej vycúval a definitívne sa vrátil do Popradu, vie, že jeho strane by hrozil osud Siete, ktorá sa bez „gazdu“ stala ľahkou korisťou ostatných strán. Čo, samozrejme, nie je vylúčené ani neskôr, lebo Kiska rozhodne nie je silný hráč…
Ani v opozícii by však kiskovci nemali na ružiach ustlané. V súboji so Smerom a s kotlebovcami by ťahali za kratší koniec a obe strany by ich napokon prevalcovali.
Najmenej realistický bol scenár, podľa ktorého by v opozícii predstavovali príčetnejšiu alternatívu voči populistom vo vláde a časom by sa povedzme spolu s PS/Spolu mohli stať tou silou, ktorá preberie vládnu štafetu. Keďže voľby dali jasnú odpoveď, aký je na Slovensku momentálne dopyt po tomto druhu politiky, tak to Kiska „riskol“ a bude musieť strpieť vo vláde Kollára.