Neobstojí veru ani tvrdenie o výbere menej platených sektorov. Mnohé teraz slabšie odmeňované povolania patrili dakedy k tým s najlepšími platmi.
Podľa dánskej ekonómky Ester Boserupovej za to môže motyka a pluh. Boserupová prišla ešte v minulom storočí s teóriou, že rozdiel v chápaní ženskej roly v spoločnosti súvisí s typom poľnohospodárstva pred industriálnou revolúciou. Tam, kde prevládalo striedavé obhospodarovanie – teda motyka, ženy viac pracovali na poli.
V krajinách, kde sa používal pluh, patrilo pole mužom. Tento nástroj si totiž vyžaduje viac fyzickej sily. Od tohto delenia sa odvíjalo, ako tá-ktorá spoločnosť chápala spoločenskú rolu ženy a muža. Tak troška je jasné, že pluh poslal ženy k sporákom, teda vtedy ešte k peciam. S dedičstvom pluhu a motyky tak zápasíme doteraz.
Rovnaké platy v našej legislatíve máme už od roku 2007. Hovorí o tom bezzubý paragraf 119a Zákonníka práce. V skutočnosti však ženy majú až o pätinu nižší príjem ako muži! To je mínus dvesto eur pri tisícke. Ale na zlosť je každé euro pri nižšom plate.
A kam patrí Slovensko? Ak tipujete pluh, mýlite sa. No ani motyka to nie je. U nás totiž fungovali oba spôsoby vedľa seba. A to železné či položelezné pluhy, ale i motyky zvané klčovnice. Ženy mali aj špeciálne motyky s vidlicami. Za ženský nástroj sa u nás považoval i kosák. Toľko exkurzia do histórie. Ako je však možné, že v tej rodovej rovnosti tak zaostávame?
Niekde na začiatku sa niečo pokazilo a my sa darmo snažíme plátať to v zákone. Lebo popravde my rovnaké platy v našej legislatíve máme už od roku 2007. Hovorí o tom bezzubý paragraf 119a Zákonníka práce. V skutočnosti však ženy majú až o pätinu nižší príjem ako muži! To je mínus dvesto eur pri tisícke. Ale na zlosť je každé euro pri nižšom plate.
Hoci na Slovensku dostanú deti v školách a škôlkach teplý obed (navyše zadarmo), čo v takom Rakúsku nie je pravidlo, stále je bežné, že končia o piatej popoludní. Niekde skôr. Po deti chodia prevažne ženy. Aj na rodičovskej zostávajú prevažne ony. Matematika totiž nepustí.
Doma zostáva ten, čo zarába menej. To platí aj pre rozvážanie potomkov. Takže netreba opatrenia navyše, stačilo by vyriešiť priepasť medzi platmi. A nielen na papieri.
No bude to mať kto riešiť? Nezdá sa, že by okrem interrupcií nejaká nerovnosť žien a mužov niekoho v parlamente trápila. O to viac, že v ňom bude sedieť asi iba 30 žien. Aké roky nás to čakajú?
V politike to po voľbách vyzerá, akoby sa Slovensko vrátilo pekných pár rokov dozadu. Veď poznámky Borisa Kollára o peknej žene smerom k hlave štátu, či krása ako bod plus pri žene vo funkcii, sú určite krokom späť. O čisto mužských diskusiách na aktuálne témy – a to aj z Prezidentského paláca, ani nehovoriac.
Slovensko sa veru v rebríčku platov neveľmi hýbe. Asi sa ani nepohne a udržíme si stabilnú pätinu. A možno ani nie. Veď na začiatok by hádam postačilo vypýtať si o tú pätinu viac.