Bude to vládnutie bez entuziazmu

15.03.2020 19:00

Zostavovanie novej vlády po voľbách sa spravidla nesie buď v znamení očakávania nových nádejí, alebo pokračovania politiky predchádzajúcej vlády, ktorú voliči ocenili ako úspešnú. Na strane porazených býva sprevádzané sebareflexiou či prejavmi frustrácie.

Nielen pandémia koronavírusu, ale aj samotná podoba priebehu rokovaní o budúcej koaličnej vláde spôsobujú, že ani dva týždne po parlamentných voľbách sa v spoločnosti neobjavujú podobné emócie. Sebareflexia v podobe demisií zasiahla iba strany, ktoré sa ocitli mimo Národnej rady, no nie tie, ktoré síce s „odretými ušami“ preliezli do parlamentu, ale očakávali oveľa vyšší počet hlasov. Konkrétne ide o strany Sloboda a solidarita a Za ľudí.

Ani samotné rozhovory štyroch politických subjektov nesignalizujú nadbytok dôvery medzi koaličnými partnermi. S nie veľmi úspešným vládnutím má skúsenosti jedine SaS a čiastočne, prostredníctvom osoby svojho lídra, aj strana bývalého prezidenta. Pritom ide o dva najslabšie koaličné subjekty, kým dvaja najsilnejší aktéri doposiaľ vystupovali predovšetkým ako protestné strany.

Igor Matovič zrejme ešte týždeň pred voľbami nepredpokladal, že práve on „utrpí“ volebné víťazstvo a stane sa budúcim premiérom. Zrejme sotva tušil, že jeho hlavným partnerom sa stane Boris Kollár, problematický nielen z hľadiska ideologickej orientácie, ale aj osobnej minulosti a málo čitateľného odborného zázemia hnutia Sme rodina. To sa pritom s troma ministerskými kreslami a pozíciou predsedu NR SR môže považovať za víťaza volieb, umocneného očakávaným kreslom šéfa Slovenskej informačnej služby.

Mediálne prestrelky počas koaličných rokovaní a dĺžka stretnutia lídrov u prezidentky signalizujú, že vládnutie strán, ktoré spájal najmä odpor voči Smeru, nebude jednoduché.

Po roku 2016 je to druhý raz, keď nominálny víťaz volieb tento post musel prepustiť menšiemu, no strategicky kľúčovému partnerovi, hoci dovtedy patril premiérovi a jemu najbližším spolupracovníkom. Ďalší člen rodiacej sa vládnej koalície – SaS – získal tri ostro sledované pozície: podpredsedu vlády pre ekonomiku, rezorty školstva a diplomacie, z ktorých môže výrazne ovplyvňovať obsah vládnej politiky.

Prekvapuje, že post ministra zahraničných vecí nezískal Tomáš Valášek (Za ľudí), hoci z ponúkaných alternatív mal na to najviac predpokladov i diplomatických skúseností. Hoci ohlásení kandidáti za SaS nesignalizujú diskontinuitu v zahraničnopo­litickom smerovaní Slovenskej republiky, bude zaujímavé, do akej miery zvládnu nie vždy konzistentné zahraničnopolitické vyjadrenia Matoviča, Kollára, ale aj šéfa vlastnej strany.

Takisto však nie je zrejmé, prečo Matovič trvá na formovaní štvorkoalície. Obáva sa tesnej väčšiny (78 poslancov) bez kiskovcov či nestability klubu poslancov za OĽaNO? Alebo má v úmysle rozsiahlejšiu ústavnú reformu? Iba pre jednu avizovanú zmenu (zavedenie bezpečnostných previerok sudcov) ešte nie je potrebná ústavná väčšina na celé štyri roky.

Mediálne prestrelky počas koaličných rokovaní a dĺžka stretnutia lídrov u prezidentky Zuzany Čaputovej signalizujú, že vládnutie strán, ktoré spájal najmä odpor voči Smeru, nebude jednoduché.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Za ľudí #SaS #OĽaNO #nová vláda #Igor Matovič #Boris Kollár
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku