Proti nemu hlasovalo 85 poslancov. Teda o osem viac ako proti donedávna hajlujúcemu Marianovi Kotlebovi. Ako sa asi cíti zástupca Smeru, ktorý v minulom funkčnom období viedol parlamentnú komisiu pre boj proti fašizmu? Naozaj je nedôveryhodnejší ako ten extrémne pravicový politik?
Spomínaná komisia už pol druha roka nezasadala. Iniciátor jej založenia totiž bojoval prostredníctvom sociálnych sietí na inom fronte. Na prekvapenie mnohých nie proti ĽS NS. Naopak, s tou našiel veľa spoločného v otázkach zatuchnutého konzervativizmu a jednostranného antieurópanstva.
Autor pozoruhodných kníh o marxistickej filozofii sa náhle stal priekopníkom zápasu proti tzv. liberálnym fašistom. Zrejme ho inšpirovala stalinistická terminológia o „sociálfašistoch“, ako vtedy boľševici označovali sociálnych demokratov. Paradoxne tí sa po nástupe Hitlera k moci ocitli spolu s komunistami medzi prvými väzňami nacistických koncentračných táborov.
Škoda, že politik zbehlý v novodobých dejinách nevidí či skôr nechce vidieť tieto súvislosti s dneškom. Vinou aj jeho „hejtovania“ máme teraz parlament taký, aký máme. Kotlebu do funkcie šéfa výboru na kontrolu vojenského spravodajstva okrem 17 poslancov jeho strany podporili ďalší 25 z iných strán. Podobne ako kontroverzného Štefana Kuffu z ĽS NS, ktorý kandidoval za podpredsedu snemovne.
V rámci Matovičovej politiky nežnej ohľaduplnosti voči voličom neofašistov totiž kotlebovcom rastie s jedlom chuť. Ktovie ako Blaha, no ostatní členovia jeho bývalej komisie vrátane mňa si to tak naozaj nepredstavovali.