Povýšenie od jeho straníckeho nominanta na čele rezortu obrany bolo teda akrobatické. Čo však na to hovorili ozajstní vojaci, napríklad tí, na ktorých v mierových misiách denne číha smrť?
Bývalý šéf parlamentu svoje dôstojnícke výložky miloval! Veď mal na nich o jednu zlatú hviezdičku viac ako svätý Ján Nepomucký. Možno k nemu sa na verejnosti tak často modlil, keď národniarom v prieskumoch prudko klesali preferencie.
Nemal byť však jediný, ktorému mali zabezpečiť bleskovú vojenskú kariéru bez toho, aby si vybudoval okop ležiaceho strelca, čo by sa mu v politike iste hodilo. Pred Petrom Gajdošom sa už Martin Glváč chcel zavďačiť svojim kolegom v druhej Ficovej vláde. Ktovie, či nemali čas, no vyššiu, plukovnícku hodnosť si vyzdvihol iba exminister spravodlivosti Tomáš Borec.
Niežeby sa aj v nastupujúcej vládnej garnitúre nenašli muži s prehnanou márnomyseľnosťou, ale že by tiež chceli bozkávať výložky? Ministrovi obrany za OĽaNO Jaroslavovi Naďovi sa ľahko ruší relikt z čias habsburského mocnárstva – mimoriadne povyšovanie príslušníkov „elity štátu“.
Ak máme veriť Robertovi Ficovi, Naďov stranícky a exekutívny šéf Igor Matovič získal vďaka zatajovanej diagnóze modrú knižku a predseda parlamentu Boris Kollár prejavuje záujem skôr o iné trofeje ako vojenské.
Na ministerstve pod kukuricou by v dnešnej situácii mali mať na práci omnoho závažnejšie veci ako urýchlenú novelizáciu internej smernice o udeľovaní hodností. Poníženie niekdajšieho politického oponenta je však tiež svojím spôsobom trofej, či ako zvykne tvrdiť pán premiér, skalp. Takže sa tých márnomyseľných na ústavných postoch len tak ľahko nezbavíme.