Jeden z našich čitateľov sa o tom presvedčil, keď sa rozhodol, že si do bytu kúpi koberec. Predajňa s týmto sortimentom bola síce otvorená, lenže zákazník mal smolu. Chcel do nej totiž vstúpiť medzi deviatou a jedenástou hodinou, teda v čase vymedzenom iba pre dôchodcov. Jednoducho na to zabudol.
V obchode síce nebolo ani živej duše – veď ktorý penzista by sa práve teraz s rúškom na tvári teperil domov s nejakým kobercom – ale mladšie osoby dnu aj tak nevpustili. Nariadenie predsa treba dodržiavať, všakáno? Najmä ak za jeho porušenie hrozí pokuta.
To, že tu zjavne chýba logika, už nik nerieši. Vyhradiť čas na nákupy pre dôchodcov nemusí byť zlá myšlienka, prečo to však platí pre všetky otvorené prevádzky s výnimkou lekární, optík a benzínových čerpadiel?
Seniori si v prvom rade potrebujú nakúpiť potraviny. No že by sa v húfoch hrnuli do chovproduktov, čistiarní, galantérií, predajní obuvi, textilu, železiarstiev, stavebnín, prevádzok telekomunikačných operátorov či nebodaj do predajní bicyklov?
Blokovať tie prevádzky na dve hodiny denne iba preto, že do nich náhodou môže vstúpiť zákazník v penzijnom veku, je plytvaním času a energie.
Opäť sa ukázalo, že oveľa efektívnejšie, ako prijímať nezmyselné celoplošné zákazy, by bolo zohľadniť pripomienky obchodníkov a konkrétne špecifiká jednotlivých predajní. A keby ste v obchode s kobercami nebodaj predsa len natrafili na dajakého dôchodcu, určite vám to prepáči.