Firmy by malo ako prvé zachrániť zmrazenie gastrolístkov na dva roky. Takže aj tento a aj na budúci rok dostane človek na obed gastrolístok v minimálnej v hodnote 3,83 eura. Žiadne zvyšovanie povinného minima na obed. Toľko riešenie z dielne ministra práce Milana Krajniaka. Ten tvrdí, že zmena sa ľudí takmer nedotkne. Vraj väčšina firiem má aj tak dohodnuté vyššie ako minimálne sumy príspevkov na stravu.
A tí zvyšní? No čo už s nimi. Pre niekoho totiž nejakých 20 centov (presne o toľko išli gastrolístky hore vlani v júli) sú len drobné, pre iného však tri rožky. Na 3,83 eura sa pritom gastrolístky dostali vlani práve pre rast cien takzvaných menúčiek. Takže, vážený pán minister práce, chystáte sa zmraziť aj ceny obedov?
Samotné zverejnenie sumy v inzeráte ešte rozdiel nezmení, no možno stačí, že povzbudí ženy, aby si pýtali viac. Lebo tam, kde si muž zapýta tisícku, sa žena často ocení oveľa (oveľa) nižšie.
Tu sa však pandemická záchrana pre firmy nekončí. S ďalším tak trochu staronovým nápadom prichádza minister hospodárstva Richard Sulík. Ten oprášil predvolebné sľuby a firmám chce pre zmenu pomáhať zrušením jedného číselka. A to výšky platu v pracovných inzerátoch. Čo tam po tom, že podľa analýz zdvihlo práve zverejňovanie tejto sumy platy o nejakú tú stovku.
Ako by teda mohlo zrušenie uvádzania tejto viac-menej orientačnej sumy pomôcť firmám? A len za to, že onehdy podniky túto povinnosť ofrflali. Nateraz sa skôr zdá, že si už zvykli. A keď takpovediac akosi nechcú presnú sumu odkryť, vedia túto povinnosť šikovne obísť. Napríklad mzdou za hodinu práce či zverejnením mzdového intervalu. Okrem toho väčšina firiem aj tak do inzerátu pravdepodobne napíše skôr spodnú hranicu toho, čo je ochotná nádejnému zamestnancovi alebo zamestnankyni zaplatiť ako svoje maximum.
A veru neobstojí ani argument, že je to len orientačné číslo. A to aj napriek tomu, že plat, ktorý si nakoniec človek dohodne, môže byť vyšší aj o niekoľko stoviek.
Takže načo je nejaké číslo? Napríklad kvôli ženám. Lebo aj keď slovenská legislatíva na rovnaké ohodnotenie myslí už od roku 2007, prax stále akosi pokrivkáva. Paragraf 119 a Zákonníka práce je totiž skôr bezzubý ako účinný. Ženy dostávajú u nás za rovnakú prácu a s rovnakou kvalifikáciou priemerne o pätinu nižšie mzdy. To znamená, že tam, kde muž zarobí tisícku, žena dostane len 800 eur. A takých dvesto navyše vôbec nie je na zahodenie, milé dámy!
Samozrejme, samotné zverejnenie sumy v inzeráte ešte rozdiel nezmení, no možno stačí, že povzbudí ženy, aby si pýtali viac. Lebo tam, kde si muž zapýta tisícku, sa žena často ocení oveľa (oveľa) nižšie. A takto ženy dostali aspoň akú-takú predstavu o platoch. A na druhej strane tiež platí, že zverejnenú sumu už máloktorá podlezie. Okrem toho možno im taký na pohľad nevinný inzerát konkurencie otvorí oči a aj keď prácu nezmenia, tak skôr nájdu odvahu pýtať si viac.
Lebo ak niečo ženy brzdí, tak sú to ony samotné. Veď čo je na tom, jednoducho si vypýtať? Takže, vážený pán minister hospodárstva, na čísla v inzerátoch nám nesiahajte!