Žiaľ, Matovičov kabinet sa zatiaľ v ničom nelíši od tých predchádzajúcich. Stačí spomenúť tri mená: Galko, Rudolf, Machayová, s ktorými sa spájajú pochybnosti o transparentnosti ich výberu.
Len pre úplnosť, hneď v úvode programového vyhlásenia vlády (PVV) je veta: „Rovnosť príležitostí bude základným kritériom akejkoľvek súťaže či výberového konania.“ Keďže obdobných zmienok o serióznosti výberového konania je v PVV viacero, človek by si mohol myslieť, že vláda pri obsadzovaní rôznych postov bude dbať predovšetkým na odbornosť.
Prvým varovaním, že vyhlásenia novej vlády o transparentnosti treba brať s rezervou, bola správa, že novou hovorkyňou ministra vnútra Romana Mikulca sa stala priateľka ministra obrany Jaroslava Naďa. Samozrejme, bývalej novinárke nemôže nik uprieť právo zamestnať sa ako hovorkyňa ministra, no je veľmi nešťastné, keď to urobí ako osoba, ktorá má väzby na politika, ktorý s ním sedí v jednej vláde. Podozrenie z rodinkárstva sa tak len ťažko dá vyvrátiť.
Zle sa darí krajine, kde jedných neschopných ľudí so správnou straníckou knižkou vo funkciách striedajú druhí neschopní ľudia.
V porovnaní s tým, čo však nasledovalo, to bola iba drobná epizódka. O „kvalitách“ exministra obrany Ľubomíra Galka vieme všetci svoje. Ak by sa objavil v reklame na načúvacie zariadenia pre nedoslýchavých, človek by ocenil vtip kreatívcov. Lenže on sa stal šéfom štátnej spoločnosti Letecké opravovne Trenčín! Galko, tým že nechal odpočúvať novinárov aj civilistov, sa diskvalifikoval na akúkoľvek verejnú funkciu a návrat tohto „politického zombie“ je nemiestnym žartom ministra Naďa (na účet Sulíka).
Ako zlý vtip však znie aj správa, že novým šéfom Správy štátnych hmotných rezerv sa stal Ján Rudolf. Ak bývalému predsedovi hmotných rezerv Kajetánovi Kičurovi o. i. vyčítali úzke väzby na Smer a Roberta Fica, tak potom čo si má človek myslieť o bývalom expertovi SaS na eurofondy a poradcovi Richarda Sulíka? O akej transparentnosti sa tu dá hovoriť?
Úplnou čerešničkou na torte je však vymenovanie Hedvigy Machayovej za novú generálnu riaditeľku Národného inšpektorátu práce. Ide o ďalší smutný príklad straníckeho klientelizmu, pretože jedinou kvalifikáciou tejto podnikateľky v oblasti BOZP a OPP je to, že kandidovala za hnutie Sme rodina. Je smutné, keď niekto, kto pravdepodobne nespĺňa kvalifikačné predpoklady na tento post (mala by mať vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa), a v danom odbore nemá ani žiadnu prax, dostane „trafiku“ len preto, že má tú správnu stranícku knižku.
Každá vláda by mala konať s vedomím, že raz ju pri moci vystrieda iná garnitúra, a preto by mala dbať, aby ľudia, ktorých dosadí, boli skutoční odborníci. Na Slovensku sme však neustále svedkami toho, že „našich ľudí“ striedajú „ich ľudia“ – a tak to potom aj vyzerá. Zle sa darí krajine, kde jedných neschopných ľudí so správnou straníckou knižkou vo funkciách striedajú druhí neschopní ľudia.