Uplynulý týždeň ukázal, že na Slovensku sa formuje národno-konzervatívny front, prechádzajúci naprieč celým politickým spektrom.
Už odmietnutie Istanbulského dohovoru naznačovalo, že sa u nás začala súťaž o najväčšieho konzervatívca. To, že poslanci opozície a koalície dali spoločne facku ombudsmanke, odkrylo mentálne nastavenie väčšiny zákonodarcov, pretože, ako povedala prezidentka Zuzana Čaputová, „aj keď s jej zisteniami nemusia všetci poslanci súhlasiť, vypočuť si ich a vziať tieto informácie na vedomie považujem za znak úcty voči ľuďom, ktorí sa na úrad ombudsmanky obracajú“.
Mnohí síce nemajú úctu k ľudským právam, zato poniektorí majú veľmi bujnú fantáziu. Pretože kritizovať ombudsmanku za to, že v správe si nenašla čas „na podporu náboženskej slobody“, môže len človek, ktorý videl Slovensko asi iba z lietadla. O tom, že postavenie kresťanov sa zhoršuje v mnohých kútoch sveta, že sú utláčaní a prenasledovaní, niet najmenších pochýb. Slovensko však medzi ne rozhodne nepatrí. Ak má poslankyňa Anna Záborská pocit, že náboženská sloboda je u nás ohrozovaná, tak potom pravdepodobne žije v nejakom paralelnom svete.
Liberáli, ľavičiari a sekulárni humanisti sú v defenzíve, pretože v parlamente ich takmer nik nezastupuje. A pritom sa schyľuje k veľkej bitke – či bude Slovensko sekulárne, alebo sa začne meniť na teokraciu.
Ako z iného sveta bolo aj video, na ktorom minister Marek Krajčí tvrdí, že pomohol kamarátovi „vyslobodiť sa“ z područia neslobody, tým, že sa za neho spoločne modlili, „lebo mal do činenia niečo s okultizmom a jogou“. Istým spôsobom neprekvapuje, že takýto človek sa ocitol v novej vláde, pretože evanjelikálne hnutie v Spojených štátoch (nemýliť si s evanjelikmi!) je jadrom kresťanskej pravice, ktorá je jednou z hlavných opôr Donalda Trumpa. A Igor Matovič sa v mnohom na neho podobá. A tak si budeme musieť pomaly začať zvykať, že tieto najreakčnejšie prúdy budú zasahovať do najvyšších poschodí slovenskej politiky.
Ako sa hovorí: vývoj nezastavíš. Kto by však povedal, že títo fundamentalisti, ktorí sa zväčša schádzajú v kultúrnych domoch, kde pri modlitbách upadajú do tranzu a bľabocú nezrozumiteľné slová, (mysliac si, že hovoria aramejsky ako Ježiš) budú mať takýto vplyv.
A prečo ich zrazu tak počuť? Veď aktivistka Tutková so svojimi obrazmi ľudských plodov, ktorá prirovnávala interrupciu ku genocíde, tu bola už pred mnohými rokmi. Nuž počuť ich preto, lebo ich jednoducho nikto nezastavil.
Najsmutnejšie na tom všetkom je, že ten, kto by mal byť pevnou hrádzou proti konzervativizmu a náboženskému fundamentalizmu, ten, kto by mal dbať na to, aby bola dodržiavaná ústava a princípy sekulárneho štátu, čoraz viac koketuje s týmito myšlienkami. Áno, reč je o Smere, ktorý sa už roky tvári ako sociálna demokracia, no v skutočnosti je súčasťou tohto národno-konzervatívneho frontu.
Liberáli, ľavičiari a sekulárni humanisti sú tak zrazu v defenzíve, pretože v parlamente ich takmer nik nezastupuje. A pritom sa schyľuje k veľkej bitke – či bude Slovensko sekulárne, alebo sa začne meniť na teokraciu.