Muži však napokon v poslednom ťažení začali ženy zabíjať, znásilňovať a zhadzovať z Vyšehradu, na ktorom vládli. Devín, kde vládli ženy, spálili, opäť si z nich spravili otrokyne a zase zavládol „řád“.
Postavenie ženy v ľudských spoločenstvách najlepšie odzrkadľovalo našu politickú, sociálnu duchovnú a kultúrnu úroveň.
„Vo všeobecnosti platí, že sociálny pokrok a epochálne zmeny sa vždy uskutočňovali prostredníctvom smerovania žien v ústrety slobode; a, naopak, úpadok sociálneho poriadku sa konal vždy sprevádzaný potláčaním ženskej slobody. Rozširovanie privilégií žien v spoločnosti je preto princípom a meradlom akéhokoľvek sociálneho pokroku.“ Toľko Charles Fourier, koniec 18. storočia.
Riaditeľka odboru rodovej rovnosti na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Oľga Pietruchová oznámila, že dobrovoľne odchádza zo svojho postu. Na tejto pozícii od roku 2011 tvorila politiku v oblasti ženskej agendy, rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí.
Oľga Pietruchová odchádza, pretože po mnohých rokoch sa môžeme všetci jasne presvedčiť, že naša spoločnosť nesmeruje v ústrety slobode, ale zažívame trpký, morbídny pád do priepasti brutálnej kontroly, poníženia a hrubej sily.
Už predtým v občianskom združení Možnosť voľby obhajovala nielen reprodukčné právo ženy, ale aj kroky k eliminácii násilia na ženách. Pietruchová odchádza, pretože po mnohých rokoch sa môžeme všetci jasne presvedčiť, že naša spoločnosť nesmeruje v ústrety slobode, no zažívame trpký, morbídny pád do priepasti brutálnej kontroly, poníženia a hrubej sily.
Pri otázke práv žien majú čoraz väčší priestor Konferencia biskupov Slovenska, inkviziční „torquemadovia“ a ich ženské posluhovačky s dušou raba, a nie odborníci, ktorým záleží na zdokonaľovaní sociálnej spravodlivosti. Ako sme si povedali spolu s Fourierom, tá bez slobody a rovnosti žien existovať nemôže.
„Je mi ľúto, že sa rozhodla sama odísť, chceli sme ju radšej vyhodiť.“ Toľko Peter Pčolinský, bývalý organizátor občianskych protestov, dnes poslanec za Sme rodina, Slovensko, máj 2020.
Samozvaný posledný križiak, nový šéf rezortu Milan Krajniak, sa už nepochybne tešil na osobné uplatnenie poníženia spurnej ženy „zvrhnutím z Vyšehradu“ a „spálením Devína“.
Križiacke šíky sa na to hotovali len krátko po odmietnutí správy ombudsmanky a obsedantných pokusoch poslancov vládnej koalície strkať „raťafák“ do ženských materníc v otázkach interrupcií, ale, pravdaže, aj pôrodov a prístupu k matkám samoživiteľkám či asistovanej reprodukcii. Iba zdanlivo neuveriteľné, na aké urputné bojisko sa opäť v krátkych dejinách uznania ženy za mysliacu ľudskú bytosť zmenilo naše telo.
Nemenej fascinujúce bude sledovať rozčarovanie z faktu, že armáda tmárov v plážových žabkách a s pokrúteným krucifixom v pästi s étosom Jaira Bolsonara či minimálne Viktora Orbána sa k moci dostala ako výsledok „protikorupčného boja“.
Naozaj sme netušili, že podobná povolebná zostava prinesie novodobé autodafé zo strany tých, pre ktorých hájiť svoju vlastnú slobodu znamená vtieravú, posadnutú potrebu ničiť životy druhým?