Hoci ešte nedávno Peter Pellegrini vyzýval Roberta Fica na odchod, napokon je to on, kto opustil Smer. V podstate sa takýto krok dal čakať, otázne bolo len načasovanie. Prekvapujúca rýchlosť naznačuje, že rozbeh novej strany je už v plnom prúde.
Hoci Fico už dávno premeškal vhodný okamih odísť z vysokej politiky so cťou, možno si predsa len uvedomil, že strane je už na príťaž. Pokiaľ je pravda, že Fico Pellegrinimu ponúkol post predsedu Smeru, tak doterajší podpredseda premrhal jedinečnú príležitosť postaviť sa bez boja na čelo najsilnejšej opozičnej strany.
Pellegrini stál doteraz vždy v tieni Fica, bol skôr opatrný a vychádzal zo „zabezpečenej obrany“. Ak vymenil overenú značku, stranícke zázemie aj dostatok finančných zdrojov v Smere a rozhodol sa vydať na neistú cestu, znamená to, že niekto mu musel ponúknuť ešte lepšie podmienky. A ten niekto má obrovský záujem, aby nestratil vplyv v politike, no pritom veľmi riskuje…
Osud Pellegriniho nového subjektu, napriek aktuálnym prieskumom, je veľmi neistý. Isté je len to, že Pellegriniho odchod oslabí Smer. Či však jeho strana bude mať adekvátny „výtlak“, je zatiaľ vo hviezdach.
Osud nového subjektu, napriek aktuálnym prieskumom, je totiž veľmi neistý. Isté je len to, že Pellegriniho odchod oslabí Smer. Či však jeho strana bude mať adekvátny „výtlak“, je zatiaľ vo hviezdach.
Momentálna Pellegriniho popularita pramení z toho, že bol premiérom. Lenže aj tento efekt časom pominie. O priazeň voličov tak bude musieť zabojovať ako opozičný politik. Napriek jeho vyhláseniu, že jeho hlavným protivníkom je Matovič, bude sa musieť veľmi rýchlo vymedziť aj voči Smeru a vysvetliť, v čom chce byť iný ako Fico. Iba rozprávať, že sa snaží vybudovať modernú sociálnu demokraciu, nestačí. Takých tu už bolo (a kde sú dnes)!
V opačnom prípade to môže vyzerať, že sa iba účelovo snažil zbaviť smeráckych káuz. A keďže Matovič sa ich bude nepochybne snažiť vytiahnuť čo najviac, aby sa mohol ukázať v čo najlepšom svetle, čakajú ho krušné chvíle. Napriek tomu, že ľudia rýchlo zabúdajú, jeho oponenti mu vždy pripomenú, že 20 rokov nosil tričko Smeru…
Navyše, nový imidž strany sa veľmi ťažko buduje so starými tvárami. A politici ako Žiga a Raši len ťažko niekoho presvedčia, že teraz to „myslia úprimne“.
Stačí sa pozrieť do susedného Maďarska, ako dopadol bývalý socialistický premiér Ferenc Gyurcsány. Po tom, čo opustil svoju „materskú“ stranu, sa v posledných voľbách dostal do parlamentu len s odretými ušami. Jeho Demokratickej koalícii dalo hlas len 5,38 % voličov.
Pád Smeru sa javí ako nezadržateľný, no Pellegriniho nová partaj so starým obsahom by sa nemala príliš tešiť, pretože ešte nemá nič vyhraté.