V skratke ide o to, že namiesto posielania peňazí štátu na svoju budúcu záchranu v kríze sa banky poskladajú na financovanie úverov. A to pre ľudí i firmy. Keď sa to tak vezme, je to výhodnejšie, lebo peniaze točia samotné banky. A nehrozí, že z nich bude len kolónka v štátnom rozpočte, na ktorú už nemôžu siahnuť.
Okrem toho peniaze „nasyslené“ za predchádzajúce roky fungovania odvodu prejdú do rozvojového fondu pod patronátom štátu. Prekvitať by za ne mali školy aj nemocnice. A vraj vyjde aj na toľko žiadané nájomné byty v štátnej réžii.
Odvod vznikol ako záchranné koleso pre prípadný návrat krízy. Vláda ho odklepla v roku 2011. A banky hneď začali platiť 0,2 percenta z takmer všetkého svojho imania. Vraj dočasne. Bývalá vláda však (azda v snahe nahnať do štátnej kasy financie) rozhodla, že bankový odvod nielenže zostane, ale sa aj zdvojnásobí. A bolo.
Banky na odvod reptali, ako sa dalo. Vyskúšali súd. (Žalobu, mimochodom, teraz stiahnu.) Hrozili aj Bruselom.
Ani nová vláda sa k odvodu hneď rázne nepostavila. O jeho zrušení mlčala, aj keď dohodla s bankami deväťmesačný odklad splátok. Cesta k zrušeniu odvodu nebola ľahká. Banky použili, čo sa dalo. Neváhali siahnuť aj na cenníky. Po novom tak služby v pobočke vyjdú drahšie. Kto chce ušetriť, má používať internet.
Takže nás čaká zlacnenie? Na to zabudnite. Časy sú ťažké. Je tu kríza, aká tu ešte nebola (ako rád hovorieva premiér Matovič). A to veru nejakému stláčaniu cien nepraje. A zdá sa, že banky už rátajú aj s tým, že predsa len nemusí stačiť o pár mesiacov dlhšia úľava na splátkach. Veď čo ak ľudia potom nebudú vládať platiť?