Už na začiatku pandémie bolo mnohým jasné, že ekonomiku čakajú vyslovene zlé časy. Nasadené rúška obrazne povedané znamenali odstavenie fabrík. Ekonomickí analytici jasne upozorňovali na hrozbu zvyšovania sa nezamestnanosti. Negatívne predpovede sa už začali napĺňať a trend prepúšťania sa pravdepodobne tak skoro neskončí.
O platoch a mzdách sa však hovorilo menej, no s vývojom zamestnanosti úzko súvisia. Kým v minulých rokoch mohli zamestnanci počítať so zvyšovaním platov, teraz sa karta obracia. Rovnako ani uchádzači o prácu na pohovoroch už nebudú môcť očakávať viac. Firmy šetria a na každé voľné pracovné miesto bude viac záujemcov. Výnimky sa, samozrejme, nájdu. Na pracovnom trhu budú stále oblasti, kde mzdy budú stúpať.
Vo všeobecnosti začneme viac zarábať až v budúcom roku. Možno. Nesmieme zabúdať na to, že hrozba druhej vlny pandémie ešte nepominula. Aj keď opätovné plošné zatváranie ekonomiky vraj nehrozí, záruku na to nedokáže dať nikto.
Pandémia nebola len jednou udalosťou, ktorá bude mať krátkodobý dosah. Koronavírus odštartoval vlnu zmien, ktoré sa dotknú takmer každej oblasti života. Ekonomickú nevynímajúc. Do hry bude čoraz častejšie vstupovať robotizácia. Náklady na prevádzku strojov sú takmer rovnaké v každej časti Európy. Navyše, roboty sa nemôžu nainfikovať vírusom a neštrajkujú.
Tlak na platy môže byť v najbližších mesiacoch vyšší, ako sa zdá a hlavne, môže trvať dlhšie. Minimálne na pár mesiacov si tak mnoho ľudí bude musieť dať prestávku v pretekoch za zvyšovaním svojho príjmu.