Napriek často nezmyselným zabratiam najkvalitnejšej pôdy jej máme ešte stále dosť na to, aby sme si dopestovali všetko, čo vie poskytnúť mierne podnebné pásmo. Nehľadiac na zhoršujúcu sa klímu máme jedno z najlepších prostredí na produkciu potravín. Ale paradoxne sa krajina potravinovo z roka na rok viac zadlžuje.
Dve miliardy eur. Taká je vizitka tureckého hospodárenia s potravinovým potenciálom krajiny. Máme nevyhovujúcu štruktúru rastlinnej a živočíšnej výroby – vyrábame síce dosť obilia, kukurice, repky, ale nevieme ich premeniť na mäso, skôr na etanol či metylester. Biopalivá ako zelený program vyústili do slepej uličky.
Sme krajina, ktorá by mohla byť sebestačná v ovocí aj v zelenine, čerešne však stoja šesť eur za kilogram. Aleje našich dedov odumierajú a nové sady sú zriedkavosťou. Už aj papriku vozíme z Moravy, reďkovku z Polabia. Južné Slovensko je v ofsajde ako mnohé odvetvia potravinárskeho priemyslu.
Nečakajme na zmenu, ale konečne ju urobme. Na čo pôjdu euromiliardy, ktoré majú rozprúdiť ekonomiku? Zmeňme naše poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Dajme peniaze tam, kde sa budú večne otáčať, do zmysluplnej produkcie zdravých a chutných potravín, ktoré doma spracujeme a zamestnáme tým našich ľudí v celej krajine. Z hľadiska zdravého života je lepšie byť sebestačnou krajinou ako automontážnou veľmocou.