A, prosím vás, nech vám ani na um nezíde pliesť do toho podružné taľafatky ako celkové slabšie uplatnenie žien na trhu práce, platy v porovnaní s mužmi nižšie o pätinu, nie vždy dostatočný prístup k zdravotnému ošetreniu, domáce násilie – počas obdobia karantény ešte zvýšené, znásilnenia (áno, aj manželské), sociálnu neistotu, minimálne dôchodky a vôbec celkový spoločenský tlak, ktoré ženy znášajú – či už preto, že deti majú, že ich majú primálo, priveľa, že ich nemajú alebo nechcú mať. Dočerta s rovnosťou. Sme tu na to, aby sme trpeli. Sme nesvojprávne, nechajme o sebe rozhodnúť iných.
No a teraz celkom vážne. V utorok sa vo väčších slovenských mestách odohrali protesty, v ktorých ženy aj muži udieraním varešiek do hrncov dávali najavo, že sa nám vonkoncom nepáčia predložené štyri návrhy zákonov obmedzujúce prístup k umelému prerušeniu tehotenstva.
Dôsledky tehotenstva, a to predovšetkým v situáciách vyhrocujúcich sa kríz – hospodárskych, vojnových a iných – jednoducho nikdy v dlhých dejinách ľudstva nedoliehali na ženy a mužov rovnako.
Inkvizítori stredovekého razenia pod krídlami Štefana Kuffu a ĽS NS sa svoju fascináciu ženskou maternicou rozhodli prejaviť rovno priamym obmedzením prístupu k interrupcii, „materskejšia“ Anna Záborská z OĽaNO na to ide „podporou“, ktorá je, súc premenená na drobné, vlastne takým všedným citovým vydieraním:
„Úprava má dať žene reálnu možnosť rozhodnúť sa po zvážení všetkých dostupných informácií a možností, ako zodpovedne nasmerovať svoj život (návrh č. 154).“ Iste, nevieme, čo činíme, načim nám vodcu. Preto je pôvodné znenie zákona č. 73/1986, ktorý „upravuje umelé prerušenie tehotenstva so zreteľom na ochranu života a zdravia ženy a v záujme plánovaného a zodpovedného rodičovstva“ nutné zmeniť tak, aby „ustanovil podmienky umelého ukončenia tehotenstva so zreteľom na ochranu plodu“. Čo tam po živej žene a jej trápeniach. Čuš, babo, a trp.
Dôsledky tehotenstva, a to predovšetkým v situáciách vyhrocujúcich sa kríz – hospodárskych, vojnových a iných – jednoducho nikdy v dlhých dejinách ľudstva nedoliehali na ženy a mužov rovnako. O to skôr sa vždy stávali šikovnými nástrojmi propagandy, a to najmä vtedy, keď sa spoločnosť dostala do vážnych sociálnych kríz, a politici, neschopní racionálnych riešení, sa v úsilí odviesť pozornosť od svojej neschopnosti uchyľovali k siláckej rétorike, silovým riešeniam a zámernej mytologizácii materstva.
Poznáte predsa staré dobré príslovie KKK – Kinder, Küche, Kirche – deti, kuchyňa, kostol – zaužívané i na Slovensku; jeho modifikáciu počas Tretej ríše, že „svetom ženy je výlučne jej muž, rodina, deti a kuchyňa“, alebo múdrosť „držte ženu bosú a tehotnú, manželstvo vám vydrží“. Presne tam totiž spomínané návrhy vedú: o rozšírení sexuálnej výchovy či dostupnosti antikoncepcie ani chýru, ani slychu.