Preto si iste nedal ako gymnazista ujsť ani Tolstého epopeju Vojna a mier. A pri listovaní v jej prvom zväzku natrafil na nezabudnuteľnú scénu po bitke pri Slavkove. Knieža Andrej Bolkonskij leží na poli ťažko ranený, no je schopný vnímať, ako k nemu pristúpi sám Napoleon. Románový hrdina si v tej chvíli uvedomí, aký nízky je tento muž, hoci cisár, oproti vysokánskej oblohe nad jeho hlavou.
Pripomíname si 140. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika, ktorý bol zhodou okolností tiež nevysokej postavy. Okolo neho sa najmä v oslavných prejavoch krúti mnoho mýtov i nadnesených slov, ale predsa len jeho krátka, no dramatická životná púť vyvoláva obdiv.
Hádam tým najpresvedčivejším dôkazom jeho neopakovateľnej osobnosti je, že sa ako chlapec zo skromných pomerov rodiny evanjelického farára z Košarísk vypracoval na medzinárodne uznávaného vedca, diplomata, politika a stratéga počas Veľkej vojny.
Slovenský premiér sa ocitol medzi predstaviteľmi krajín, ktorí rokovali o tom, aké cesty má nájsť európske spoločenstvo z najväčšej krízy po druhej svetovej vojne. A z Bruselu nám posiela selfíčka s hrncom plným morských potvoriek.
Bol to práve neuhasínajúci smäd po vzdelaní, poznávaní a objavovaní, vďaka ktorému mu nevystačilo štúdium v Bratislave či v Prahe, ale ho hnal neustále vpred a vyššie. A keď došlo na lámanie chleba, rozhodol sa všetky sily a kontakty venovať na vykresanie úplne novej, optimistickejšej budúcnosti svojho národa. Do vlasti sa mal vrátiť iba ako minister vojny, ale o čo viac presahoval nasledujúci zástup prezidentov, premiérov, predsedov parlamentov…
Akurát v týchto dňoch sa predseda slovenskej vlády tiež ocitol medzi najvyššími činiteľmi krajín, ktorí spolu hľadali cesty, ako má európske spoločenstvo vyjsť z najväčšej krízy po druhej svetovej vojne. A z Bruselu nám Matovič posiela selfíčka s hrncom plným morských potvoriek. Na jeho adresu v posledných týždňoch padli rozličné nelichotivé prívlastky, žiaľ, aj nespisovné, no najvýstižnejšie to v sobotu povedal Robert Fico: Máme infantilného premiéra.
Súčasná vláda nie je pri moci ešte ani 150 dní, a už v parlamente leží návrh na odvolanie jej šéfa. Ani nie tak za plagiátorstvo diplomovky a priznanie sa k tomu, ako flákal štúdium na Univerzite Komenského. To bol iba zlatý klinec permanentnej televíznej šou, ktorým podpichol už aj svojich koaličných partnerov.
Iste, za to, že do najzodpovednejšieho úradu nastúpil po vypuknutí pandémie, nemôže. Nielen na Slovensku, všade sa riešenie koronakrízy podobalo na metódu pokus-omyl, u nás tých chýb bolo našťastie menej. Lenže táto situácia podstatne rýchlejšie ako pri tradičnom preberaní moci odhalila slabosti koalície, odborné aj morálne zlyhania jej predstaviteľov.
Samozrejme, že návrh na odvolanie neprejde. Hoci mnohí budú musieť preglgnúť horkú slinu, opäť platí zaklínadlo „lebo Fico“ či najnovšie „lebo Pellegrini“.
Keď budete priamo na mieste alebo v televízii sledovať pietny akt v Košariskách či na Bradle, všimnite si, aká vysoká bude Štefánikova mohyla a nebo nad ňou, a akí nízki budú oproti nim mnohí tí, čo tam položia vence. A možno na facebook budú zase posielať selfíčka.