K odvolaniu Igora Matoviča z postu premiéra nedôjde. Súčasný pomer síl medzi vládnou koalíciou a opozíciou v parlamente je jasný, ale vlastne ide o povinný ťah Smeru a rodiacej sa strany Hlas – sociálna demokracia, ktoré po ukričaných hádkach prvý raz našli spoločný ťah na bránku, hoci s nepriestrelnou obranou. Verejne zostavia odpočet zásadných prešľapov predsedu vlády. A ten sa ich za štyri mesiace dopustil neúrekom.
Spúšťačom prvého pokusu o jeho nútený odchod z vládneho paláca sa stalo plagiátorstvo. Tak ako v prípade šéfa parlamentu má ísť o podobnú kauzu, ako bola rigorózna práca Andreja Danka. Pravda, s tým rozdielom, že Igor Matovič a Boris Kollár sa pred dvoma rokmi stavali do pozície najtvrdších kritikov.
Vtedy sme tiež zažili teátro, hoci rozuzlenia sme sa dočkali až teraz: zlodeji kričali – chyťte zlodeja. Napokon, líder OĽaNO v súvislosti s vykradnutím textov z dvoch odborných kníh sám seba označil za zlodeja.
Pokiaľ by iniciátori návrhu ostali pri tomto bode, tak by u časti poslancov Za ľudí a SaS zrejme pochodili v tom zmysle, že by sa zase vytratili z rokovacej sály, a teda hlasovaním by Matoviča nepodporili.
Lenže tá diplomovka je iba čerešničkou na torte. Celkovým spochybnením jeho vládnutia by spochybnili sami seba. A preto budú stáť za premiérom ako jeden muž. Aj panie poslankyne. Keď na to príde, svorne mu zatlieskajú i za to, čo na summite v Bruseli vyrokoval pre Slovensko.
Nie, ešte nedozrel čas na adieu pre Matoviča. Ale prečo mu to dovtedy uľahčovať, všakže?