Ale pozor! Práve vtedy nastupujú na scénu politici, ktorí spasia naše zajtrajšky: zvyčajne obmedzením reprodukčných práv žien, iní sa zas múzeá rozhodnú prerobiť na svätostánky. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to rád „all inclusive“, ide na to ešte šikovnejšie. Čo iné, ako vyhlásiť chrám Hagia Sofia opäť za mešitu, môže byť štátnickejším činom? Čo lepšie pre medzinárodné vzťahy? A kedy, keď nie práve teraz, keď svet nesmie postávať so založenými rukami pri pohľade na húfny pád do priepasti sekulárneho liberalizmu?
Erdogan sa do dejín právom zapíše ako jeden z najšikovnejších populistov. Chrám Hagia Sofia sa rozhodnutím tureckého súdu a rozhodnutím prezidenta po 86 rokoch opäť stal mešitou. Obrad bol slávnostný, vyžiadal si dôkladné prípravy, Erdogan ich osobne „kurátoroval“. Osobne aj pred modlitbou recitoval z Koránu. Predseda náboženského úradu Ali Erbaş si ku kázni nezabudol priniesť osmanský meč. Veru, diabol sa skrýva v detailoch.
Turecké úrady nezabudli zdôrazniť, že Hagia Sofia ostane i naďalej pamiatkou prístupnou všetkým. To je však chatrné vyhlásenie, ak vyjde v súvislosti s politickým rozhodnutím, ktoré hovorí jasnou symbolickou rečou. Ktorá iná pamiatka ľudskej kultúry v sebe nesie protichodnejší náboj, ak nie Hagia Sofia byzantského Konštantínopolu, po takmer tisícročí zmenená na istanbulskú mešitu, keď sa v roku 1453 zavŕšila jedna veľká fáza kresťansko-moslimského súperenia a vývoj svetovej politiky presunul svoje geomagnetické centrá? Niet ničoho lepšieho na eskalovanie napätia, ako vojna symbolov. Recep Tayyip Erdogan nemusí byť Pýtia, aby to vedel.