Pri takomto megaškandále by inde jeho hlava padla v priebehu hodiny. Na Slovensku Kyselicovi trvalo deň, kým rezignoval, no medzitým mu ešte stihli vyjadriť dôveru premiér, minister vnútra aj minister obrany! Človek sa nestačí diviť, či žije v nejakej banánovej republike, alebo v krajine, ktorá je súčasťou EÚ. Pretože niečo také – že sa tajný agent Vojenského spravodajstva ocitne na kandidátke politického hnutia – je jednoducho v liberálnej demokracii absolútne neprípustné.
Štátnemu tajomníkovi ministerstva vnútra Lukášovi Kyselicovi, ktorý vo voľbách kandidoval za OĽaNO a v čase volebnej kampane bol agentom Vojenského spravodajstva, nič iné ako odstúpiť ani nezostávalo.
Tento bývalý vyšetrovateľ kauzy Gorila zlyhal ako človek, ako agent aj ako politik. Preto nestačí, že odíde z ministerstva vnútra, ale mal by odísť úplne z politiky. Takto zdiskreditovaný človek v nej nemá miesto.
V každom príbehu je však najzaujímavejší motív. Dôvod, prečo sa Kyselica rozhodol vstúpiť do vojenskej tajnej služby, zatiaľ nevieme. Ak to urobil kvôli tomu, aby mal vyšší výsluhový dôchodok, tak sa mu jeho lakomosť riadne vypomstila. V takom prípade mu však u tajných stačilo byť zamestnaný len do konca roka 2019. On však u nich zotrval až do 19. marca, čo túto verziu značne spochybňuje.
Pravdepodobnejšie je, že sa chcel iba „poistiť“. Ak by OĽaNO vo voľbách neuspelo a jeho politická kariéra stroskotala, mohol zostať ďalej pracovať ako tajný agent. Mať plán B sa zvyčajne opláca. Blbé na celej veci je to, že v čase keď bral peniaze od tajných, sa aktívne zapájal do predvolebnej kampane. To veľmi kóšer nie je…
Profesionálni vojaci v demokratických krajinách nesmú byť členmi politických strán. Kyselica ako spravodajský dôstojník a zároveň príslušník ozbrojených síl tento princíp porušil. Preto neodchádza hrdina, ako napísal Matovič, ale človek ktorý pošliapal zákon.
Hoci nevieme, či ho „vo vedení Vojenského spravodajstva chceli zneužiť pred voľbami na rozvrat nášho hnutia OĽaNO zvnútra“, ako napísal na Facebook premiér Matovič, tento variant sa javí ako celkom možný, pretože Vojenské spravodajstvo, ktoré ovládal Smer, sa pred voľbami zaujímalo o prípadných kandidátov OĽaNO na ministerské posty. Opodstatnenosť tejto verzie potvrdzuje aj Balciarov pokus zdiskreditovať Jaroslava Naďa.
Ak by Kyselica naozaj donášal na OĽaNO, znamenalo by to, že je to bezcharakterný oportunista. Nebol by však prvý ani posledný. Istý rakúsky frajter začal v roku 1919 svoju politickú kariéru tak, že ako agent prenikol do bezvýznamnej Nemeckej robotníckej strany (DAP) a donášal informácie tajnej službe. Jeho plamenný prejav všetkých tak zaujal, že ho napokon prijali za člena, strana sa premenovala na NSDAP a zvyšok je história…
Aj preto profesionálni vojaci v demokratických krajinách nesmú byť členmi politických strán. Kyselica ako spravodajský dôstojník a zároveň príslušník ozbrojených síl tento princíp porušil. Preto neodchádza hrdina, ako napísal Matovič, ale človek ktorý pošliapal zákon.