Pri pohľade na ceny v Bratislave sa nejednej či nejednému hlava zatočí. V mestskej časti Ružinov, ktorá patrí k žiadanejším lokalitám, sa dvojizbový byt predáva za 150-tisíc eur. A to v pôvodnom stave. Cenu azda zvyšuje výhľad na tamojšie Štrkovecké jazero alebo tehla, z ktorej bol pred desiatkami rokov postavený. Za rovnako veľký byt v novostavbe o pár ulíc ďalej sa pripláca tridsaťtisíc eur.
Bytov je v hlavnom meste málo, záujem až priveľký. Nečudo, že ceny sa šplhajú do nebies. Stačí však prejsť pár kilometrov a v neďalekej Modre kúpite dvojizbový byt za polovicu. Dochádzanie však nevonia každému, aj keď mesto je to veru pekné.
Bývať sa však dá vo vlastnom aj za oveľa menej. Napríklad v obci Teplý vrch neďaleko Rimavskej Soboty stojí dvojizbák 16-tisíc eur. A to vo väčšej výmere ako ten bratislavský a ešte aj s garážou. Nezamestnanosť sa však v tomto okrese v júni vyšplhala na nelichotivých popandemických viac ako 20 percent. A na dvojciferných hodnotách sa tu držala veru aj v tých najlepších rokoch.
A sme doma. Nejde totiž len o jednoduché matematické porovnanie. Odsťahovať sa tak kvôli nižším cenám do hornej dolnej a zostať bez práce, sa chce len málokomu. (Nie je veru každý itečkár, čo môže robiť takmer kdekoľvek.) A kto nechce kupovať, musí ísť do podnájmu. A keďže mestské či obecné nájomné byty chýbajú alebo sa na ne čaká roky, zostáva väčšinou jedine ten komerčný.
Drahé a ešte drahšie. Takéto zdražovanie domov a bytov tu bolo naposledy v roku 2007, tvrdia európski štatistici. A hoci o prasknutí realitnej bubliny sa hovorí už nejaký ten rôčik, ceny nie a nie sa zastaviť.
Na tom sa však veľakrát ušetriť nedá. Veď len prenájom dvojizbového bytu bližšie k centru vyjde v Bratislave na 600 eur mesačne – bez energií. Lacnejší byt sa, samozrejme, nájde aj v hlavnom meste, ak nádejnému obyvateľovi postačí aj okrajová štvrť. Aj tu však treba počítať aspoň s tými štyrmi stovkami za dvojizbák, ak teda nejde o zdieľanú izbu. Tá vyjde aj o polovicu lacnejšie.
Pri takýchto čiastkach mnohí radšej zainvestujú do vlastného. A uviažu si na krk tridsaťročnú hypotéku. Predsa len, ako ukazujú posledné roky, neprerobia. Ani ak by ceny, nedajbože, náhodou padli, ako tomu bolo pri poslednej kríze. Tí, čo vedeli a mohli vyčkať, si dnes mädlia ruky. Platí totiž staré známe, že kde je dopyt, tam aj ceny rastú. Platí to o to viac, keď je tovaru – v tomto prípade bytov, pomenej. Lebo aj keď sa vo veľkých mestách stavia odušu, kúpychtivých pribúda. A menej ich veru nebude. Napokon, čo s lacným bytom, keď práce nieto?
Mnohým tak nezostane nič iné, ako zbaliť si svojich pár slivák a pohnúť sa za prácou. Možno by napätie na realitnom trhu vedeli zmierniť nájomné byty od štátu, čo myslíte, pán minister dopravy? Len treba s nimi pohnúť. Už včera bolo neskoro.