Peter Pellegrini založil stratégiu na tom, že je iný, najmä zodpovedný. Vystupuje kultivovane, nepredstavuje skompromitovaný Smer ani súčasnú málo kompetentnú vládnu koalíciu. Ponúka povestnú tretiu cestu.
Pellegrini povedal, že zo Smeru odišiel preto, lebo už vidí politický svet úplne inak. A to napriek tomu, že v ňom úspešne pôsobil dvadsať rokov. Dokonca za Smer posledné dva roky zastával funkciu predsedu vlády. Rovnako sa vyjadrili ostatní „hlasisti“, ktorí zastávali posty podpredsedov vlády či ministrov.
Nový politický projekt má slušné preferencie, získal nevídaný počet podpisov, musí však ustavične ukazovať a predviedčať, že nejde len o akúsi odnož Smeru. Neprajníci by mohli povedať, že z nových výrazných tvárí, ktoré by sa verejne a dlhodobejšie prezentovali nezávislými sociálnodemokratickými názormi, Pellegrini zatiaľ priviedol do politiky iba bývalého veľvyslanca v USA Petra Kmeca. Chce to však viac. Napríklad národohospodárov, ktorí by jasne a zrozumiteľne povedali, ako si nová strana predstavuje ľavicový rozvoj ekonomiky a spoločnosti v silne globalizovanom kapitalizme a najmä v čase korony. Treba viditeľných a uveriteľných odborníkov aj na iné oblasti, hoci na školstvo, sociálne veci, riešenie regionálnych rozdielov, ekológiu, ľudské práva…
A to aj preto, že odchod Pellegriniho a spol. zo Smeru a amatérstvo súčasnej vlády akoby Roberta Fica pokropili živou vodou. Pellegriniho tretia cesta môže mať úspech iba vtedy, ak ponúkne konkrétnu, uveriteľnú a rozumnú alternatívu.