"Je to o práve slobodne si zvoliť svojich lídrov,“ vyhlásil Michel po videokonferencii lídrov európskej dvadsaťsedmičky. EÚ uviedla, že neuznáva výsledky prezidentských volieb z 9. augusta a zavedie sankcie proti tým, čo sa podieľali na brutálnom zásahu proti demonštrantom a na falšovaní hlasovania.
Dá sa teda povedať, že pre EÚ momentálne nie je Alexandr Lukašenko legitímna hlava štátu. Ak si však niekto myslel, že mu vrcholní predstavitelia členských štátov odkážu, aby sa zbalil, či nebodaj, že vyhlásia za bieloruskú prezidentku Sviatlanu Cichanovskú, tak to boli očividne prehnané očakávania.
Vyzerá to tak, že v EÚ prevládol názor, že Bielorusov treba podporiť (aj finančne), ale zároveň je v prvom rade na nich, aby si doma situáciu vyriešili. Preto aj Michelova poznámka o geopolitike. Únia sa zjavne snaží, aby z Bieloruska nevytvorila konflikt medzi ňou a Ruskom.
Dobre sa počúva, že je na Bielorusoch, aby si vybrali budúcnosť. Môžu si ju však skutočne vybrať? Naozaj sa zdá, že Lukašenko to má mimoriadne nahnuté. Lenže, čo keď nájde spôsob, ako sa udržať pri moci?
Čo keď silou a politickými trikmi dokáže minimálne do istej miery spacifikovať protesty? Bude únia pripravená povedať mu aj jednoznačnejšie, že jeho čas vypršal?