V nominačnom prejave Biden hovoril o konci doby temna a novej ére svetla. Skĺznutie do roviny detských rozprávok naznačuje, ako kritické to so spoločnosťou v USA musí byť.
Virtuálna konferencia prišla demokratom vhod. Strana v mnohých aspektoch rozdelená na niekoľko prúdov nemusela pri vzájomných stretnutiach čeliť ideologickým rozporom a navonok mohla prezentovať jednotu. Nie však úplne.
Populárna ľavicová poslankyňa Alexandria Ocasio-Cortezová dostala na svoj príhovor iba jednu minútu, kým bývalý republikánsky protikandidát Trumpa, prolife politik John Kasich, omnoho viac. To odzrkadľuje snahu demokratov osloviť akéhokoľvek centristického voliča. Biden navyše nadviazal spoluprácu s ľavicovým krídlom Bernieho Sandersa, bez ktorého voličov voľby nevyhrá.
Mnohí Američania túžia po normalizácii, po návrate k pragmatickej politike bez rozdeľovania a osočovania. Majú už dosť neustálych Trumpových výrokov a rozhodnutí ustavične rozoštvávajúcich spoločnosť.
Vo väčšinovom americkom volebnom systéme sú rôzne ideologické ľavicové prúdy spojené v jednej strane. Z nevyhnutnosti. V Európe by si ich predstavitelia založili vlastnú stranu. Často potom voliči radikálnejšieho krídla demokratov nevolia vo voľbách vlastného stredového kandidáta a pomáhajú tak republikánom. Biden sa tomu usiluje predísť.
Mnohí Američania túžia po „normalizácii“, po návrate k pragmatickej politike bez rozdeľovania a osočovania. Majú už dosť neustálych Trumpových výrokov a rozhodnutí ustavične rozoštvávajúcich spoločnosť. Nehovoriac o prezidentovej nekompetentnosti a chybách, ktoré USA vháňajú do čoraz väčších problémov. Úplne zlyhanie v boji s koronavírusom alebo masové protesty proti rasizmu, najväčšie od 60. rokov, azda už ani neboli prekvapením.
Československá normalizácia, ktorú si v týchto dňoch výročia okupácie pripomíname, znamenala naopak zastavenie spoločenského a medziľudského spájania v 60. rokoch a návrat k rozdeľovaniu na dobrých a zlých, na našich a tých druhých.
Na Slovensku sme nikdy nemali veľa politikov, ktorí by spájali a nie rozdeľovali. Krátke obdobie po Nežne revolúcii, počas ktorého sa snažili nájsť prijateľné riešenie pre všetkých v spoločnom dialógu, vydržalo iba do prvých slobodných volieb. Úspech konfrontačnej politiky Vladimíra Mečiara inšpiroval dlhý rad ostatných slovenských politikov. Uvedomili si, že rozdeľovaním získajú viac hlasov.
Igor Matovič doviedol túto konfrontačnú politiku takmer k dokonalosti. Za Trumpom vôbec nezaostáva. Žiaľ, ostatní naši politici nie sú výraznejšie iní. Nielen Američania, aj my potrebujeme politika typu Joe Bidena alebo napríklad Angely Merkelovej. Ako soľ. Úspech politika, ktorý prestane hľadať konfrontáciu, prestane každým činom rozdeľovať, namiesto toho sa bude usilovať spájať, nebude víťazstvom iba pre USA, ale bude znamenať pozitívny obrat v celom svete.